Týždeň spočíval v tom, že som zistil desivú vec. Keď prišli na scénu kedysi SAS a pán Sulík, tak som sa čudoval, čo sú to za čudá. A pán Sulík poslednú dobu robí všetko preto, aby sa zo mňa stal jeho volič. Neviem, či je to dobrý nápad, pretože doteraz ani jedna strana, ktorú som volil nemala cez jedno percento. Keď hovoril o tej žiarovke, tak som vedel, že ľudia budú mať nového arcinepriateľa, ale keď sa zamyslíte, tak má pravdu. Rast cien energií nie je slovenské špecifikum a je po celom svete. Kedysi svietilo jedno dve svetlá v chalupe, pretože rodina bola večer spolu, a to nehovorím o plno zbytočnostiach na elektrinu. Dnes gazdinka potrebuje mať dve opraté blúzky denne, kedysi po dome stačilo jedno tričko na dva tri dni, nechápe, že keď sa troška umaže, tak to môže chlapa solídne naštartovať na noc. Navyše dnes, aby decká dali pokoj treba im mobil, aby chlap bol ticho treba televízor a ona potrebuje kuchynský robot. Kedysi stačila na deti, chlapa aj varenie poriadna varecha. Ktorá dokonca nepotrebuje elektrinu. Dnes keď dáte decku buzolu alebo Rubikovu kocku, tak sa na to pozerá a nakoniec sa spýta „ako sa cez to pripojím na wifi?“.
V politike: To, že pôjde o one man show je axióm. Konečne pán premie…, pardon, minister financií, začína sa pomaly dostavať do starej skvelej formy. „Sulík, 12 rokov, mafia, zlodeji, zlodejiny, smeráci, Fico, Pellegrini, Sulík, SAS, minister zdravotníctva, minister školstva, Sulík, podraz od koaličného partnera, populisti, Sulík odíde do Austrálie“. Neviem, či treba niečo viac dodávať. Pán Kamenický a pán Viskupič, každý po svojom o rozpočte.
O 5 minút 12: Sympatické, že sa neboja pozvať pána Beluského, ľudia si ich zvolili a tak má právo aj on predstaviť názory svoje, respektíve jeho strany. No a nemyslím si, že výstup z EU je šťastné riešenie. Jasné, že je to polofunkčný kolos s neschopným vedením, ale hospodársky by sme pošli. Dopadli by sme ako Venezuela, clá, bezhodnotná mena (v praxi by ste aj tak platili eurom, lebo korunu by od vás nik nevzal), žiaden vývoz (západné štáty by si to vychutnali) a potom by ostali iba dve riešenia, návrat do zemlianok a obhryzovanie vŕb alebo sa upísať pod ďalšieho silnejšieho, ktorí si nás kúpi a bude dotovať. Kto by chcel však krajinu, kde nič nie je, je otázne. Na medveďoch a a vyrúbaných Tatrách tu Rusko ani Čína ťažký biznis nespravia. Akurát vyzdvihnem pani Cigánikovú, ktorá to povedala presne a pekne, nám sa rozhoduje, keď tie peniaze nie sú naše, tam sto, tam dvesto eur. Ja to stále tvrdím, štát je katastrofálny hospodár, nikto za nič nie je zodpovedný a nikto nemá hmotnú zodpovednosť. Dogabeš niečo, nadriadený kývne rukou, veď ľudia zaplatia. Keby sa riadil ako v.o.s., tak tam ostane tak percento politikov.
Na telo: Pani Kolíková je obrovská chyba SAS a bude to jej trójsky kôň, tá to svojou aroganciou dokazuje a začína v týchto vlastnostiach dobehovať Naďa i Mikulca. Akurát premi…, pardón, ministra financií bude dobehnúť riadna fuška, priam nemožné. Pán Pellegrini aspoň predniesol naznačenie riešenia, keď povedal ako by to mohlo byť s predajom pôdy podľa francúzskeho či rumunského modelu alebo keď jej vysvetlil nejaké drobné detaily z rozpočtu a jej odpoveď bola, mám vypracované odborníkmi, rokujeme, navrhujeme, debatujeme. Rok a pol besedujú a nič, predpokladám, že aj o sto rokov bude odpoveď, rokujeme o tom. Vrchol arogancie bolo, keď odkázala pánovi Pellegrinimu, že nech sa bojí o svoj krk, myslím, že od ministerky spravodlivosti to je mocne za čiarou. Aby sa im to po predčasných voľbách nevypomstilo.
Nedeľná chvíľka masochizmu za nami. Takže tak.