Pán Sulík poskytol denníku N zajímavý rozovor, ktorý stojí za pozretie. Avšak nechám aboslútne politiku bokom, nejdem ani hodnotiť celý rozhovor, ale sústredím sa na pozoruhodnú časť, s ktorou sa aboslútne stotožňujem a tá ide v čase cca od 19:20-21:10:
Sám ako človek, ktorý mal problém s pitím a dnes našťastie absolútny abstinent, môžem s pánom Sulíkom iba súhlasiť. Národ piť neprestane. Je to o rozhodnutí človeka, či bude žiť krásny triezvy život, alebo sa bude ničiť. Alkohol je na jednej strane super biznis štátu, ale aj nástroj na ovládanie ľudu. Nie je pre štát nič horšie než triezvy ľud. On vie, že držať ovečky pokojné a poslušné spočíva v doktríne „Chlieb a hry“. Slovenskooo, pivooo, blbosti. Je jasné, ako je spomenuté v tom videu, ak zdvihnete cenu, ľud neprestane piť, časť síce si priplatí, ale zvyšok, že čím bude cena vyššia, tým viac ľudí prejde na lacnejší a možno škodlivejší variant, konkrétne tie čučá, a pri výraznejšom náraste by sa začalo páliť podomácky a pri hraniciach s Poľskom by sa obnovila pašerácka tradícia a tu by sa to vozilo v cisternách. Ono ten krásny vzťah Slovenska k alkoholu by sa prejavil v niečom, pod čo by sa nepodpísal žiaden politik, a to ani ten najnepríčetnejší. Ak by nastala čo i len iba čiastočná prohíbicia, tak by nastali skutočné problémy. Vy nemáte problém s alkohlom, ale bez neho. A problémy by nastali a čierny trh a nelegálne pálenice by kvitli. Poškodenia zdravia by boli enromné. Je to smutné, ale je to tak. Status quo je dané a možno to tak má byť. A vrchol: „Tí politici si myslia, že lepšie vedia, ako majú ľudia žiť. Ja mám s týmto zásadný problém“. Tesať do kameňa. To je vlastne ďalšie vec a tá hlavná, ktorú som chcel poznamenať. Ľudí zdražením alkoholu a obmedzením napríklad hrania, fajčenia od zlozvykov neodnaučíte. Kto chce piť, piť bude, to nie je mlieko, ktoré keď zdražie výrazne, tak ho obmedzím. Pri pití je to už často problém. Ono ten problém je viac komplexný, príliš zložitý, a mal by sa riešiť hlavne poznatkom, že nie je nič krajšie, ako triezvy život, a uvedomením si človeka, aké sú jeho priority. Je to aj o nastavení si vlastnej zodpovednosti k sebe samému. Na to musí prísť hlavne každý sám a nie tak, že mu zdvihenete cenu piva.