Miroslav Válek, Básnik
(„keď konečne aj peklo odpočíva/blcha diablov sa už opila/a diabol bĺch spí v perí čiernych sliepok, až sa práši/z chĺpkov obilia“) Keď čítate básne Miroslava Válka, tak nemusíte byť ani erudovaný literárny kritik, ani mať doktorát z literatúry, aby ste cítili, že čítate básne a básnika. Nie verše ani rýmovačky, ale básne. A keď viete o ňom, že bol ministrom kultúry za socializmu, tak čakáte oslavné ódy na stranu a skôr socialistický realizmus a zrazu ste mimoriadne prekvapení, že čítate vyložene modernú, priam svetovú a svojim spôsobom svojskú a svoju poéziu. Chvíľami som nechápal ako to mohli vydať ministrovi kultúry, alebo naopak, ako sa mohol stať s takouto geniálnou tvorbou ministrom kultúry, lebo to nebolo poučné, budovateľské, ani pozitívne. Štipľavosť, existencializmus, ba až nihilizmus(?). („keby si chcela,/udržala by si aj vlások medzi stehnami,/aj jeleňom a vlkom by si odoprela“) Všeobecné známe fakty o autorovi sú, že bol vynikajúci spisovateľ a minister kultúry počas okupácie. Preto hodnotenie jeho je dnes rôzne a rozporuplné. Ja nemám ani najmenšiu ambíciu to nejako hodnotiť, nemám šancu ani nedokážem niečo také, ani logicky sa mi to nedá, jediné, že fakty nepustia. Tie básne sú krásne a čo som čítal nejaké rozhovory s muzikantmi, tak jeho pôsobenie hodnotia skôr pozitívne. Ono to bolo také deravé a aj tu ten dokument to naznačuje. On dobre vedel, čo je kultúra a čo je dobrá kultúra, a tak k tomu aj tak pristupoval a robil, aby tá dobrá kultúra nejako bola. V rámci možností. Dokument je na úrovni, toto je fakt profesionálna práca. Je tu mnoho kultúrnych činiteľov, politikov, kritikov, ale aj jeho rodina. A všetci nejako dotvárajú jeho obraz. Rozpoltený muž a nikdy nebude nejako jednotne hodnotená úloha akú mal. Našiel som v archíve jednu vec, ktorá okolo neho všetko krásne vystihuje a to jeho vyznamenanie z 1987 roku, ktorú priniesli vtedajšie Televízne noviny. Jeho pohľad na to všetko, čo sa okolo neho deje hovorí za všetko. Ktovie keby bol v inej dobe básnikom, asi by bol svetový, keby bol ministrom, ktovie. Na keby sa nehrá. Každopádne veľká osobnosť našich dejín. S krásnou estetikou nihilizmu. („Kde je boh?/Tranzistorový boh,/elektrónkový boh?/Nech predstúpi boh,/odpúšťajú sa mu viny naše!“)