O zdraví lesa, o zdravom lese
Nádherný snímok. Keďže Slovensko sa nemôže pochváliť extra zásobami pestrej palety nerastných surovín, zato jeho devíza je kvalitná voda a drevo. A práve to druhé, to drevo dosť znepokojuje a dráždi ľudí. Do toho by sa dal zužitkovať aj cestovný ruch, ale buď nie je, nedá sa, alebo sa spraví na štýl á la Hollywood. Lunapark. A po posledných voľbách sa, ako aj všetko ostatné, aj veci okolo životného prostredia hrotia, teda stret vláda vs. ochranári. Nerobím si žiadnu ilúziu o zelených, často to páchanie dobra nemá ani náznak logiky a ten ich teoretický svet je všetko iné, len nič čo by sa dalo použiť. Avšak ako som cca posledné tri roky začal čoraz viac prechádzať kysucké lesy a mám ich celkom už aj zmapované, začínam aspoň maličko a trošička chápať, ako to možno funguje v prírode a začínam vo veľa veciam dávať za pravdu ochranárom. Momentálne naše ministerstvo životného prostredia v skratke by malo hľadať nejaké mantinely a súzvuk s ministerstvom hospodárstva. Realita je taká, že si dali do zákona, že môžu strieľať medvede ako sa im zachce, konečne sa môžu kožušinami chváliť verejne a čoskoro príde na rad aj vlk. Tu ide o to, že medveď je taká medaila z majstrovstiev sveta, vlk z olympiády. Oni namietnu, že tak zákon nestojí, ale vieme ako to bude a vlastne je už v realite. Potom treba ešte vyrúbať, čo sa dá aj v národných parkoch. Lebo kalamita, lebo kôrovec, lebo medveď. Na ilustráciu tohto všetkého, tak za šéfa národného parku bol vymenovaný usvedčený pytliak, čo mal doma vlka v mrazáku. Toto fakt nie je vtip a len dokresľuje tú absurditu, čo sa dnes deje. Samozrejme dnes váš názor je zbytočný a zhodený, lebo minister by vám povedal, alebo skôr vysmial, a asi najslušnejšie povedal, že tomu nerozumiete. Avšak keď nejaký čas sledujete les, práve les po kalamite, nechaný len tak, lebo sa tam nedá dostať, alebo nik nemá oň záujem, tak sa premení v prenádhernú džungľu, často neprístupnú a prírode len odľahne. Lebo ak je tam problém dôjsť autom, štvorkolkou, motorkou, absentuje najväčší škodca človek. A dnes, keď sa prechádzate po tých peších chodníčkoch, to ticho lieči. Keď ste sám na vrchu, ste blízko neba. Až potom keď prichádzate do civilizácie, tak autá, štvorkolky, motorky, psy a podobné rôzne neplechy, čo ničia pokoj a harmóniu zvery a lesa, škodia viac ako kalamita a kôrovec v jednom. Nový dokument Erika Baláža, ktorého filmy mám veľmi rád, dosiahol ešte pred zverejnením punc trezorového filmu, lebo zrejme na pokyny zhora sa nemohol odvysielať na stvčke, ktorá si ho tuším objednala. Vďaka vimeo sa však stal dostupným a krásne poukazuje na dve veci. Ešte na doplnenie, nemusím so všetkým s pánom Balážom súhlasiť, ale obdivujem ho, že poukazuje na rôzne neduhy a nebojí sa niektoré trocha radikálnejšie veci povedať nahlas. Ten dokument má dve roviny. Prvú – život a zvyky hlucháňa, jeho pôsobisko a možný osud. Druhá – poukazuje na drancovanie našich lesov a to zrejme bolo červeným súknom pre nášho ministra. Pozor, celý dokument hovorí o zachovaní chránených parkov a oddeľuje hospodárske lesy, ktoré sú potrebné, to je logické, ale tu sa ide drancovať všetko. Potom sa čudujeme neustálym potopám, keďže ťažba zanechá suchú zem a stopy po strojoch sú neuveriteľne funkčnými rigolmi pre prúd vody a to všetko má následne fatálne následky pre doliny tam dole. Dokument krásne poukazuje na rôzne procesy v lese a ukazuje jeho dokonalosť. Technicky ide taktiež o premakaný snímok a formálne sa približuje k dokonalosti. Ja len čo si všímam, príroda si vždy poradí. Bolo to tak včera, predvčerom, ale aj pred miliónmi rokmi a nebolo na to treba ministerstvo.
Ja neviem pištík aj pištík, hrozná úprava.... ...
krásny film, aj ja som o ňom písala blog.:) ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty