Recenzia ULVER – Drone Activity + stručný náhľad do histórie kapely

ULVER – Drone Activity

Nórsko/elektro

House Of Mythology, 2019

Keďže sa mi nepodarilo do časáku, ktorého prispievam pretlačiť recenziu na toto nevšedné album, tak ju nakoniec spíšem tu, pretože je škoda ho opomenúť. Čo si budeme hovoriť, samotní ULVER ako kapela sú nezmari, toľko štýlových kotrmelcov za svoju kariéru moc kapiel nedá. Začať ako black metalová kapela a momentálne hrať chytľavý elektro synthpop inšpirovaný osemdesiatymi rokmi, hm, to chce kreativitu a invenciu. ULVER majú mnoho nekritických fanúšikov, ktorí zbožňujú všetko, čo vydajú, ale ja sa musím priznať, že paradoxne sú kapelou, ktorá niektoré albumy má na báze geniality a pokojne by mohli byť v rebríčkoch typu „100 albumov, ktoré musíte počuť“ (minimálne u „Perdition City“ to tak je). Prvé dva albumy ma nikdy nechytili, dokonca taký „Kveldssanger“ (1996) som nikdy nepochopil a považujem ho za zbytočný. Ide o kolekciu akustických ľudoviek, to vám nahrá hocaká dedinská partia. „Nattens Madrigal“ (1997) je už totálne o niečom inom. Ohavný, surový zvuk, dokonca mám pochybnosti, že prebiehal mastering, bohvie, či to nenahrali len na kazeťák, ale to je to, presne čo milujem. Snáď okrem jednej skladby a jednej akustickej pasáže sa ako tak spomalí, ale inak je to besný, vrčivý a nepozemský black metal. Priam stvorené na romantické večere s priateľkou, ak vám do piatich minút nezutečie. Toto bolo metalové obdobie a prichádza psychotický zvrat „Themes from William Blake’s The Marriage of Heaven and Hell“ (1998). Trip-hop, filmová hudba, chalani večerami viackrát prešli seriál Twin Peaks, žiaden metal, rôzne popové nálady, verím, že niektorým fanúšikom muselo prísť slabo. Nasledujúce EP „Metamorhosis“ (1999) je techno. Áno, čisté techno. No a dostávame sa k vrcholu ich tvorby, bez nejakých výrazných fanfár vydávajú hudbu k neexistujúcemu filmu „Perdition City“ (2000). Ťažko nejako opísať toto abstraktné album, je to ako keď vám tak troška prepne a vy sa vyberiete taxíkom brázdiť nočné ulice mesta. Pozeráte všetky tie reklamy, svetlá, podniky. Do toho vám hrá v rádiu Garmov zastretý šepot, decentný klavír, rôzne elektronické mašinky a saxofón. Album úplne vystihuje názov piatej skladby „The Future Sound Of Music“. Ich následná torba spočívala v rôznych EP, ale aj plnohodnotných albumoch, ale pustili sa aj do soundtrackov k reálnym filmom. Každá časť ich diskografie si stále držala určitú latku, ale už pri „Shadows Of The Sun“ (2007) som cítil, že je to buď robené album akosi nasilu, alebo jednoducho dochádzajú nápady. No a nasledujúce „War Of The Roses“ (2011) bol podľa mňa katastrofa. Oba albumy sú akýmsi retro pokusom, návratom do popovej hudobnej minulosti, niekde do sedemdesiatych rokoch. Možno som ignorant, ale doteraz som ho nepochopil. Potom som akosi stratil s nimi kontakt. Bola to škoda, pretože náhodne som sa dostal k ich „Messe I.X– VI.X“ (2013), bolo to neskoro po vydaní, lebo vyšlo bez nejakých fanfár. Prekrásne intímne album, ktoré znelo skutočne ako omša, zasa dielo, ktoré znelo úplne inak ako tie predchádzajúce a som si stopercentne istý, že nesadne každému, žiadna dravosť, brejky, nič. Len pokoj, intimita, meditácia. Potom som sa si všimol, že ešte predtým vydali album coverov „Childhood´s End“ (2012), ktoré po viacerých posluchoch normálne zabaví, akurát, že som skoro žiadnu kapelu nepoznal, všetko ide o starinky, ale niektoré riadne chytľavé. ULVER si zrejme urobili pre seba, ale aj pre nás taký bonus pre radosť. Potom prišli dva zbytočné albumy, aj keď „Riverhead“ je soundtrack, ale zo všetkých, čo spravili tak najslabší. No a tu začína ich nová etapa. „The Assassination of Julius Caesar“ (2017) a „Flowers Of Evil“ (2020) a medzitým EP a mnoho singlov. Zasa zásadná zmena štýlu, synthpop silno inšpirovaný osemdesiatymi rockmi (aj rokmi), sto ľudí sto názorov, každý hovorí inak, DEPECHE MODE, DURAN DURAN či FRANKIE GOES TO HOLLYWOOD. Ale to je iba letmá inšpirácia, výsledok je stále originálny ULVER. Treba dodať, že tieto posledné záseky sú vysoko cenené u fanúšikov (tí sú už strašne dávno zvykli, že žiadne „Bergtatt“ už nikdy nebude … i keď u nich nikdy nevieš) aj kritiky. Tak toto je také krátke zhrnutie hudobnej tvorby týchto vlkov.

Avšak je tu ešte jedno ale, kvôli ktorému toto všetko píšem a to je prazvláštny zhluk hlukov „Drone Activity“ (2019), ktorý paradoxne sa stratil medzi poslednými nahrávkami a kým tie vyšli s oboznámením, že jednoducho vyjdú, predmetný kúsok tejto recenzie vyšiel tajomne, až tajne. Možno preto aj tak znie. Hovorí sa o ňom ako o živom albumu, ale predpokladám, že to robili ako už predtým, jednoducho to album nahrali v nejakej starej hale, továrni, doku. Nakoľko mali materiál pripravený a nakoľko je to improvizácia to sa asi nedozvieme. Pátral som po podrobnostiach, ale celé je to zahalené rúškom tajomstva. Nejaké fotky som videl a vyzerá to fakt na živák. Hudobne ide presne o opak predchádzajúceho a nadchádzajúceho záseku. Štyri rozsiahle inštrumentálne songy. Čistá elektrika, ale dostatočne surová, tvrdá, znepokojivá. Ani náznak zbytočnej melódie, ani náznak veselosti, čistá neutešenosť. Takúto tvrdú elektronickú seansu nepredviedli ULVER snáď nikdy a preto je dosť veľkým prekvapením vydanie tohto skvostu. Nie je to však na bežný posluch, treba mať na to rozpoloženie, sústredenie, vhodnú chvíľu. Preto tu píšem recenziu a vlastne takú pripomienku naň, že toto nevšedné album vyšlo a zaslúži si pozornosť. Ešte na záver dve poznámky, tancovať sa naň nedá a či využíva dronové postupy, to už som tiež niekde čítal, že áno aj nie. No pri ULVER je všetko nevyspytateľné. Po dlhom čase obrovské a príjemné prekvapenie a ja nemôžem inak, síce to robím výnimočne, ale plný počet.

Pištík 5/5

Po stopách 2SV na Kysuciach – I. ročník (Oščadnica, Krásno nad Kysucou)

07.12.2024

Pod záštitou Kysuckej krajiny a Petra Kvasnicu sa už minule konal prvý ročník mimoriadne vydarenej akcie Osadami Kysúc. A tentoraz pre zmenu opäť tematická akcia s názvom Po stopách druhej svetovej vojny na Kysuciach. Taktiež prvý ročník a budú sa navštevovať jednotlivé miesta, kde ešte bádať stopy veľkého konfliktu. Tentoraz sme sa vydali po sietí bunkrov Ringstand [...]

ABBA Mania v Čadci

23.11.2024

Niekto sa môže na revival kapely pozerať cez prsty, ale podľa mňa to je super nápad. Proste nejakú kapelu už neuvidíte naživo, pretože už nehrajú, alebo pri niektorých zvučných menách to ani často nie je možné. Buď Slovensko obchádzajú, alebo usporiadatelia dostanú taký super nápad, že dajú Iron Maiden do haly, tým pádom sa tam zmestí len pár tisíc ľudí a tým [...]

Osadami Kysúc – I. ročník

14.11.2024

Rád by som sa vrátil k jednej pozoruhodnej akcii, ktorá sa uskutočnila na vrchole leta, a na ktorú rád spomínam. Posledné roky som začal objavovať čaro Kysúc a tento rok to bolo aj celkom intenzívne. V tom zmysle, že tých kilometrov na jeden záber bolo čoraz viac a častejšie. Týmto blogom by som začal približovať čaro tohto potulovania sa. Áno, [...]

Gruzínsko, demonštrácia, protest

Na protestoch v Gruzínsku budú zakázané masky a pyrotechnika, rozhodol parlament

13.12.2024 23:12

Toto rozhodnutie podľa Reuters vyvolalo rozhorčenie mnohých ľudí.

Syria

Ofenzívu, ktorá viedla k pádu Asada, povstalci plánovali od minulého roka

13.12.2024 23:09

Moment na začatie operácie proti Asadovmu režimu nastal, keď boli najdôležitejší spojenci Sýrie - Irán a Rusko - zaujatí inými konfliktami.

poľsko

Poľského exministra zdravotníctva odsúdili za zverejnenie osobných údajov lekára

13.12.2024 21:36

Varšavský súd mu súčasne nariadil zaplatiť obeti odškodné.

Varšava, polícia

Aktivisti sľubovali najväčšiu blokádu Varšavy v dejinách, trvala sedem minút

13.12.2024 20:52

Aktivisti z hnutia Posledná generáca plánovali v piatok zablokovať jednu z hlavných dopravných tepien.

pistikpistik

Laické zápisky o zložitých aspektoch bytia. Takmer nemožné hľadanie zlatej strednej cesty. Ale inak muzika, pokleslé umenie, nepodstatné drobnosti a podobné radosti života.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 87
Celková čítanosť: 143108x
Priemerná čítanosť článkov: 1645x

Autor blogu