Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť

Charles Bukowski je určite jeden z najznámejších pijanov a literárnych géniov, napočudovanie relatívne dokázal aj napriek tomuto neduhu fungovať. Taká výnimka potvrdzujúca pravidlo. To sa samozrejme odrazilo v jeho úžasných knihách. No my sa dnes pozrieme na filmy, ktoré boli natočené na základe jeho kníh a samozrejme tam nemohol chýbať Démon a jeho alter ego Chinaski. Tú sú moje poznámky k jednotlivým filmom:

Na všetkých priateľov /Barfly, 1987/
Alkoholizmus je Skutočné Peklo (sám o tom   niečo viem), ale toto je podávané tak   bohémskym spôsobom, že máte chuť sa zobrať   do nejakej zapľúvanej putiky a tú polku medzi   štamgastami tresknúť. Príbeh Pijana, ktorý si   to pitie užíval. Absolútne čarovné   vykreslenie ľudí tam dole, nemám peniaze,   robotu, nič, a čo bude robiť? Piť. No a čo.   Očividne aj piť sa dá na úrovni. Mne osobne sa   strašne páčila postava Tully, ďalej ten   kúzelný dedko, ako ten brutálne pil tú polku   pomocou kravaty, no peklo. No a samozrejme ten   jeho preslov na konci „buďte realistky, toto   nemôže byť skutočnosť, ešte jednu   rundu“. Inak Bukowského mám hodne rád, i   keď to veru nie je literatúra pre každého. V   podstate sú to Zápisky starého prasáka. 9/10

Ty chceš piť v strede týždňa? /Faktótum, 2005/
Bukowski ukazuje svet aký je, bez všetkej tej   pozlátky a pseudošťastia, život ľudí tam   dole. Jeho knihy sú jedna brutálna jazda a vždy   vo vás niečo zanechajú. Faktotum nie je zlý.   Ale nie je to ani nejak extra výnimočné. Barfly   je výrazne lepšie. Hlavného herca by som si   vedel predstaviť inak, ale nakoniec tu bol celkom   charizmatický. Mal v sebe tú iskru. Avšak   vzhľadom na Bukowskeho pekelné cynické výlevy,   to na mňa bolo akési moc obyčajné. Len by ma   zaujímalo prečo Nóri tvorcovia, režisér,   herci vlastne Američania, a zaujímalo by ma, kde   sa to vlastne točilo. Inak ale celkom ten jeho   ležerný systém odsypával a film vlastne bol   celkovo v pohode. Dokonca som sa aj zasmial   napríklad, keď bežali z roboty jak šialení   zagembleriť si na dostihy. Alebo ranné   prebudenie a hneď šabľa a hneď na to lahváč.   Vedel žiť no. Ešte jednu. 7/10

Prechádzky starého chlapáka (alebo skôr prasáka) /Erekce, Ejakulace, exhibice a další příběhy obyčejného šílenství, 1981/
Dávnejšie som prečítal túto zbierku   poviedok a z filmu mám veľmi rozpačitý pocit.   Najprv ku knihe. Inak troška zavádzajúci   názov, také Ženy boli lechtivejšie viac. Zo   začiatku jeho opilecké príhody a ja som sa   riadne narehotal, kde najlepšia bola o zenovej   svadbe, kde sa brali jeho kamoši. Nebol by to   Chinaski, aby sa tam neožral s domácim (už tam   šiel naliaty), netackal sa, neváľal, náruživo   bozkal nevestu, dostal zálusk na jej matku,   ktorá ho samozrejme skopla, chcel nakopať   zenoveho majstra, ale ten cháá-híí-jóó ho   zložil karate na zem, keď ho doviezli domov,   vyvalil sa na zem, vynadal okoloidúcim   dievčatám a nakoniec ho zavreli policajti. Jo,   jeden deň Chinaskiho. Nakoľko si samotný   Bukowski primýšľal, nevieme. Ale ako povedal na   prednáške a bolo to v Born To This „vy   máte moju dušu a ja vaše peniaze“.   Ďalšou skvelou bola to jeho čitateľské turné   po univerzitách, kde samozrejme nonstop bol   naliaty. Neskôr poviedky zvážneli a na konci   vrcholili skutočne dobrou, ale brutálne   zvrátenou a smutnou Zvieracie nudle v mojej   polievke. Toľko kniha. Film sklamal. Z samotnej   knihy si vybrali iba niečo a čo potrebovali.   Moje obľúbené chýbali, tie čo použili boli   prehodené a upravené a neúplné, no vybrali si,   čo potrebovali a nakoniec primiešali aj   Najkrajšiu ženu v meste (Cass, ktorá tu bola   dve tretiny filmu, predloha bola zasa kratúčka   poviedka). Čo sa tu podarilo, bolo to jeho pitie   a tackanie, všadeprítomné dno a špina, zopár   škaredých mileniek, a chvíľami úchylný   pohľad. Čo sa nepodarilo, tak dôležité   postavy, Cinaski mi jednoducho nesadol a aj jeho   žitie si predstavujem trocha inak. Chvíľami   zdĺhavé, absencia toho sarkazmu, keď to   pomenovali podľa tej knihy, tak absencia   najlepších kúskov z knihy, celkový film je   divný a moc sa nepáčil. Inak bítnik nebol,   príliš chlastal a aj robil, aby na ten chľast   mal. 4/10

Vy máte moju dušu a ja vaše peniaze /Born Into This, 2003/
„Dennis! Zožeň mu tu fľašku!“ Prečítal som už druhý raz Kapitán odišiel na   obed a námorníci prevzali velenie. Formou   denníka, roky 91 až 93, už to nie je také   divoké, Linda, ktorá ho ako tak držala, deväť   kočiek, dostihy, plus nejaké príhody, ten   koncert rockovej kapely tipujem, že boli U2, čo   bolo aj v tomto dokumente. Plus nejaké to   bilancovanie, či to, že zväčša tí mladí   básnici nestoja za nič. Tento dokument je nielen   pre fanúšikov a fajnšmejkrov. Autentické   zábery, niečo zo súkromia, nejaké spomienky, i   keď som tu čakal troška divokejšiu jazdu. Bolo   to také milé, jemné, chvíľami až   romantické. Čakal som väčšiu brutalitu a   živočíšnosť, ale nakoniec, áno, bolo to   dobré zaspomínanie na legendu, na človeka,   básnika, génia, ktorý spoločnosti nastavil   zrkadlo a jeho poviedky vo mne zanechali trpkú   chuť v ústach a trocha otvorili oči. 8/10

Básnik, ožran, génius