Tento rok bol taký obligátny, by som povedal. Zväčša som prechádzal staré diskografie, či už pospomínať, alebo doplniť všeobecný prehľad. Do toho v rámci Rock Hard, samozrejme, nejaké novinky sa ku mne museli dostať, takže nakoniec spokojnosť. Čo sa týka koncertov, nebolo ich tento rok až tak moc ako ten predtým, ale super. Sťažovať si určite nemožno.
Albumy
Lindy-Fay Hella & Dei Farne – Islet – vo WARDRUNA je asi slávnejšia, ale tá banda ma až tak nebaví. Ktovie či aj ju. Ale to čo predvádza na sólovkách je nonsens. Totálne dokonalý pop. Žiadne nordické folkové uspávanie hadov, ale rituálne šamanský dream indie pop, nie nepodobným magickým speváčkam typu Hannah Fury. To čo tu sú za songy, to sa nedá pochopiť. Nezávislý pop nemôže byť mŕtvy, keď tu máme takýchto umelcov.
DARKTHRONE – It Beckons Us All – tak chalani asi nenahrali vrchol diskografie a asi už nemôžeme čakať na ďalší „Ravishing Grimness“, ale chalanov to baví a to je podstatné. Je to stávka na istotu a to album nemôže uraziť.
MINISTRY – Hopiumforthemasses – Al je stále v obdivuhodnej forme, a aj keď je to asi zasa posledný album, jemu sa ale ten pekelne brutálny industrial dá veriť. Je to super nahrávka, kde kapela je vo forme a album je pomerne pestré a aj chytľavé. Jednoducho to vedia.
THY CATAFALQUE – XII: A gyönyörű álmok ezután jönnek – dal som si iba zopár vypočutí, ale treba ísť s pravdou von. Mám pre nich slabosť, nech vydajú čokoľvek. Je to pestrejšie a asi aj jemnejšie a prístupnejšie ako posledný „Alfold“. Chce to ešte čas, ale stále vedia urobiť famóznu pesničku ako tu mimoriadne chytľavú „A gyönyörű álmok ezután jönnek“. Ja ich proste milujem.
CRIPPLED BLACK PHOENIX – The Wolf Changes Its Fur But Not Its Nature – počúvam to stále, ale stále neviem pochopiť. Je to niečo ako šamanský rock, na hrane maximálnej intenzity a komorného magického rituálu súčasne. Po úchvatnom projekte „Banefyre“ nebolo jasné, čo čakať. Stále ho vstrebávam, ale minimálne prvá polovica je opäť mimoriadne nadčasová a songy typu „444“ hraničia s nebom. „Vlk mení srsť, ale nie povahu“, to mi udrelo ako prvé do očí a to chcem raz na erbe, lebo výstižnejšia veta asi ešte nebola napísaná.
Koncerty
V Bielsko-Biala sme začali thrashovým oddychom INQUSITION, čo bolo pekné odreagovanie, podobne ako HATEBREED v Žiline. Metalové bláznenie. V lete ako vždy vrchol roka na Hate Eternal Fest v českom Nýrsku, čo považujem za top udalosť roka. Opäť plno nezávislého pekelného blacku, super nezameniteľná atmosféra a nádherné prostredie. Proste ráj. Alebo peklo. V lete si sem tam prejdem lokálne akcie, kde super bola v maximálnej forme Zuzka Smatanová v Čadci, či obligátny Vargoš fest v Turzovke. Pekné, veľmi pekné lokálne akcie. Plus také spestrenie ABBA revival v kulturáku v Čadci. No a koniec sezóny bol v znamení takého drobného výletu na Blasphemy fest v Smere v Žiline s českými a slovenskými kapelami, oddychovka. Tento rok paráda.
Restík
Počúvam THE 69 EYES a možno by niekto krútil hlavou, ale to album „Blessed Be“ je fakt dobré. Je sladké, temné a gotické a vlastne klišé, ale dobré. Až moc. „Brandon Lee“ je neuveriteľný hit a „Wages Of Sin“ majú v sebe jeden z kľúčových top rifov. Ono tých restov je oveľa viac, ale tento ma teraz napadol najviac.
Tento rok v hudbe nebol u mňa nejako extra výnimočný, ale spokojnosť a to je hlavné.
Celá debata | RSS tejto debaty