Barrák Music Club, 18.02.2025
LAIBACH v Ostrave, tomuto sa nedalo odolať. Ako som sa to dozvedel, lístky ihneď pre istotu kúpené. Hrozilo, že bude vypredané. Asi sa dali kúpiť aj na mieste, ale vizuálnym pohľadom po obecenstve bolo úplne plno. Pred koncertom som ešte pátral, čo sa bude zhruba hrať, lebo kapela je známa tým, že si setlisty upravujú a inovujú. Páči sa mi, že sa neboja tematicky vyskladať skladby, urobiť originálny súbor songov a nemajú strach vynechať nejaký ten zásadný hit. Ono ale to inak ani nejde, majú ich toľko, že aj keď budú hrať best of, nezmestí sa tam všetko. Do Ostravy prichádzajú v rámci turné „Opus Dei Tour“. Nedávno vydali, respektíve prehrali ich legendárne rovnomenné album šalamúnsky pomenované „Opus Dei Revisited“, tak sa očakávalo, že kostra setlistu bude práve tento počin. Predtým koncerty (a že ich v rámci tohto turné bolo, sa teda rozbehli) dávali najavo, že sa hráva ranná drevná tvorba, začiatky a taktiež práve spomínaný „Opus Dei“. Nuž, nemôžem povedať, že som fanúšikom práve tohto obdobia. Ranné moc nemusím, samotné „Dielo Božie“ považujem za dobré album, ale zasa v porovnaní s ostatnými je troška v úzadí. U mňa totálne víťazia veľdiela brutálne techno „WAT“, bizarná elektrika „Kapital“ a metalové i náboženské zároveň „Jesus Christ Superstar“. A zvláštne sa počúva „NATO“, kde kedysi som videl klip z tohto zvláštneho počinu ešte v období vydania v detstve a odvtedy je to s prestávkami láska k tejto nevšednej skupine. Je však z tohto jasné, že radšej mám autorské albumy.
Sen sa stal skutočnosťou. Prišli sme na miesto v predstihu, pretože v novom Barráku som bol prvý raz. Starý som už navštívil, ale zachytiť túto novú éru som dostal možnosť zažiť až teraz. Úžasný klub. Prostredie, priestory, zvuk. Zvonku vyzerá trošku nevábne, ale vnútri to je bomba. Dá sa tam odohrať veľký aj malý koncert a podľa mien, čo tam hrali aj budú hrať, je očividné, že si splním sny a mnohé stars tu konečne uvidím. Inak dostupnosť je vynikajúca. Od hlavnej vlakovej stanice je to peši približne desať až pätnásť minút, nemali by ste zablúdiť a aj nočné spoje idú dobre, takže v tomto ohľade žiaden problém.
Začalo sa presne. A bol to zážitok. Kapela išla ako namazaný stroj. Toto bolo cítiť z prvých piatich skladbách rannej tvorby „Vier Personen“, „Država“, „Boji“, „Mi Kujemo Bodočnosť“, „Smrt In Pogin“. Naživo sa ukázali trocha v inom svetle, chladná mocná elektronika podporená brutálne dobrým zvukom. Všetko je tak ako má byť. Skladby zvýraznili svoju intenzitu, chlad, nádherná spleť tvrdých zvukov, a že kapela nebude nič dlžná svojej povesti ukázala svojou súbežnou video projekciou v strede i po stranách a nenápadne sa tam mihli Marx, Engels, Lenin a …Trump. Pozor na falošných prorokov. LAIBACH boli vždy disent. Nasleduje prekvapujúco „Anti-Semitism“ z milovaného „WAT“. Pre mňa asi najslabšia z toho nevšedného záseku, ale naživo mala svoje čaro. Následne sa hrá prvý cover „Ballad Of A Thin Man“ od Boba Dylana, potom taká nudnejšia „Braj Moj“ a prvý obrovský hit „Alle Gegen Alle“ a v publiku to bolo cítiť a ľudia už boli v tranze. Mal som tiky pochodovať a nebol som určite sám.
Nasleduje pätnásť minútová prestávka a prichádza druhý blok, ktorý sa nesie v znamení „Opus Dei“. „Leben Heisst Leben“, kde to bolo prispôsobené Marine Martensson. Toto spracovanie s ňou je úplne fenomenálne. Jej spevácky výkon bol dokonalý a pôvab neskutočný. Ďalej pokračujeme blokom „Leben-Tod“, „Trans-National“, „F.I.A.T.“, „How the West Was Won“ a všetko vrcholí ďalším opusom „The Great Seal“. Nádherná hymna. Nasledujú dva výrazne covery a hlavne známe, takže opäť výrazne ovácie – „Geburt Einer Nation“ a „Opus Dei (Life Is Life). Všetko sprevádzané aj vizuálne v pozadí, kde vidíme niektoré výjavy z pôvodných klipov, kde to strašne zapasovalo, napríklad v už spomínanej „The Great Seal“. Blížime sa ku konci a tu prechádzame do najnovšej tvorby v podobe prídavkov. Tú nemám úplne zmapovanú dopodrobna, ale tieto songy patria k tým najaktuálnejším. „The Engine Of Surival“, som poznal len letmo, autorská novinka, pekný song. „Each Man Kills the Thing He Loves“ trocha zvláštny cover, pre mňa neznámej (možno hanba moja) Jeanne Moreau. A nesleduje ďalší z pomyselných vrcholov a krásne podarená a vydarená „I Want to Know What Love Is“ od FOREIGNER. Toto sa tak vydarilo a bolo to tak krááásne. A nakoniec studená sprcha v depresívnej a smutnej (aj obrazom) Strange Fruit.
Záverom obrovské nadšenie z koncertu. LAIBACH sú fenomén a len som sa utvrdil, že sú v vlastne už žijúcou legendou. A úplne natrieskaný klub bol toho dôkazom. Odozva bola silná. Kapela išla ako dokonalý stoj a Milan Fras… Čo dodať, jeden z najcharizmatickejších lídrov vôbec.
Písané pre slovenskú verziu časopisu Rock Hard
Celá debata | RSS tejto debaty