Na Veľkonočnú nedeľu sa skutočne podarilo deň sviatočný svätiť a koncert MOONSPELL pre mňa osobne bol takým mojim malým sviatkom. Počúvam ich už dlhé roky a tak je to ďalší splnený sen. Lístky som si zaobstaral dopredu, lebo pár dní pred akciou už boli v ponuke posledné kusy a súdiac podľa obecenstva a naplnenej sály muselo byť vypredané. Plný Barrák, hustá atmosféra a to je správne a tak to má byť.
Zašiel som si na moje obľúbené miesto, kde mám vždy dobrý výhľad a proste mi je tam fajn. Začalo sa načas prvou kapelou a možno aj nakoniec vrcholom večera. HIRAES bola totálne živelná šou. Ich muziku by som si asi doma normálne nepustil, ale toto je fakt kapela stvorená na živé hranie, lebo predviedla neskutočnú šou. Malo to gule, neskutočný tok energie, úplne valcovali a hlavne ich to bavilo. Všetkému kraľovala a všetkých si podmanila speváčka Britta Görtz, ktorá si celú pozornosť ukradla pre seba. Toto vystúpenie ma prekvapilo a hlavne odrovnalo. Top.

S MOONSPEL koketujem akosi takmer od ich začiatkoch, kazeta „Wolfheart“ ma neskutočne zasiahla a stále ich sledujem vlastne dodnes. Je pravdou, že zhruba od „Memorial“ už skĺzli skôr do klasického, ale ešte kvalitného metalu, ale nejako od „Night Eternal“ už ma tie albumy až tak neohurujú. Na druhej strane, nikto im už nevezme, že natočili dve prelomové a nadčasové diela, dnes hriešne obchádzané. „Sin/Pecado“ je poprockový fenomén a potom prišiel vrchol v podobne ľudsky neľudského a rozorvaného rituálu „The Butterfly Effect“, ktorý je jedným z najviac nedocenených opusov vôbec. Škoda-preškoda, že ho obchádzajú, zahrať takú „I Am The Eternal Spectator“, tak klub bude zrovnaný so zemou. Avšak malá nádej tu bola. Pozrel som si ich setlisty na tomto turné a hrali prierez celou diskografiou, no ku konci setu zahrali vždy menej zvyčajnú a menej hrávanú skladbu a na jednotlivých zastávkach to obmieňali. Nádej dávalo, že spočiatku turné zahrali „Abysmo“ a dva dni dozadu v Bratislave spustili legendárnu „Magdalene“!!! V Ostrave ale dali na môj vkus akosi nefungujúcu „Mephisto“. Navadí. Spočiatku akosi drhla úvodná „Opium“, ktorú sa podarilo začať na tretí raz, ale potom to už sypalo. Fernando má stále skvelú fazónu a zvyšok kapely makal. Ale fakt makal. Začalo sa, ako som spomenul, dvojicou z Irreligious“ a postupne sa odohralo niečo z každého obdobia kapely. Neviem prečo, ale mňa z tohto setu najviac bavili skladby z „Antitode“. Nie je to úplne najlepšie album ich bohatej diskografie, ale „Everything Invaded“, „From Lowering Skies“ a hlavne „In And Above Men“ boli fantasticky podané a poriadne som si ich užil. Celkovo to bol výborný koncert, pre mňa aj splnený sen. Publikum bolo spokojné. No a keď na záver spustili „Alma Mater“, tak už aj šalelo.

Nakoniec vystúpil headliner. DARK TRANQUILLITY moc nepočúvam. Treba to priznať, mám síce doma nejaké kazety a jasné, že som niečo počul. Sú v pohode, dobrá hudba, ale úplne ju nevyhľadávam. Nemôžem teda poslúžiť, že aké skladby hrali a z akého obdobia, ani nejdem do podrobností, tak spíšem len dojmy. Tu som sa trocha presunul do diaľky a dá sa povedať, že stredu koncertného sálu, lebo som musel tesne pred koncom utekať na spoj, a preto som mal možnosť poňať vystúpenie viac vcelku. Naživo to bolo do pohody. Fajn hudba, nemôžem nič vytknúť, zvukovo super. Čo však musím pochváliť, sú vizuálne orgie. Toto fakt premakali. Tá svetelná šou bola úžasná a toto som si užil. Odozva od ľudí bola fantastická, takže idyla z každej strany. Posledné dve skladby som už musel žiaľ vynechať. Celkovo parádny koncert, či prvá smršť, druhá vysnená legenda a tretia pastva pre oči. Spokojnosť v každom ohľade.
Barrák Music Club, 20.04.2025
písané pre slovenskú verziu časopisu Rock Hard
Celá debata | RSS tejto debaty