Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť

Vydal Kalligram 2007

Výber z diela, ktorý neobsahuje román Život bez konca a novelu Horiaci vrch. Ale poporiadku. Z prvých próz ide údajne o nezverejnené prózy, kde sa autor skôr hľadá. Ide o jeho depresívne ladené sociálne príbehy. Ale podané jeho kúzelným spôsobom. Malka je súbor ôsmich noviel. Ide o bezkonkurenčne to najlepšie, čo som kedy čítal a je to literatúra svetového formátu. Avšak tu uviedli iba päť z nich a chýba tá najdokonalejšia a to Horiaci vrch. Tá atmosféra všade prítomného ohňa, aby zahladil ťažký zločin a ako Joachim zistil, že môžu byť veci medzi nebom a zemou, to je neskutočné čítanie. Čítal som anotácie na toto dielo, že ide o hrôzu vojny a podobné podobenstvá. Nie. Ide o zločin z lásky. Tie dve krvavé oči a mladá baraniarka. Veď to celé z tej novely desí. Aj Piargy sa snažia všelijako rôzni vedátori literatúry vysvetľovať filozofiou a podobenstvami. Ale proste ide o morálny úpadok ľudstva a na svet prišiel Antikrist a nastala apokalypsa. Ten pôrod capa, toto je nad normálne chápanie, čo je to za neskutočne skvostnú literatúru. Desivá a prenádherne kúzelná. Celé tie novely smutne spievajú o ľudskom údele v panenskej prírode.
Toto však bol len predvoj toho, čo prišlo vo vrcholnom diele a asi najlepšej novele, vlastne literatúre samej o sebe, akú som kedy čítal. „Nevesta hôľ“ som kedysi videl film a nechápal som, až dnes to hodnotím ako najlepší film, aký kedy vznikol, pretože neskutočne vystihol atmosféru knihy. Podobne aj ako film, aj kniha spieva. Celá novela je mimo čas a priestor a vystihuje prírodu a zmäteného človeka v nej. Ten nepremýšľa, ale iba je súčasť celej jej hry. Do rodného kraja prichádza horár Libor a snaží sa získať srdce Zuny. Lenže o Zunu má záujem aj tajomná postava Tavo a on. Vlkolak. Oproti knihe má troška iný koniec film, ale poňatie novely vystihuje. Dej to nemá vôbec typický, ale popri zobrazení spievajúcich holí a burácajúcich vrchov sa nájdu náznaky, čo sa vlastne deje. Staré hriechy a staré dlhy. Zuna sa vymyká akejkoľvek kontrole kohokoľvek, nepatrí nikomu, iba holiam. Rozumie si so zvieratami, ale s ľuďmi je to horšie. Tie momenty knihy, ako pasovanie s vlkom, vysvetlenie prečo sa Tavo kúpe v diviačiskách, legendy o Ňom, Tajomnom, ako sa spriahol s vlčicou, alebo ako sa dokázal premieňať na živých a k jednej ľahol, premenil sa na jej manžela a tá porodila vlka… Neskutočne dielo. Nadchlo ma prvý raz, keď som ho čítal dávno a teraz po rokoch ma nadchlo ešte viac.
Zbierka noviel Dáma je už trocha iná. Premýšľal som, prečo už akosi vyprchalo to nadšenie a hlavne, prečo sú už iné a nefascinujú tak. Lebo už dostali priestor a čas. Kým Nevesta hôľ sa vymyká akýmkoľvek pravidlám a môže byť zasadená do hocakých slovenských hôr a nie je presne jasné, kedy sa odohráva, spomína sa len veľká vojna, tak tu už je jasné, že príbehy sa odohrávajú pred a počas druhej svetovej vojny. Kým novely Malka sú celé tajomné a na príbeh sa dá pozerať rôzne, často je nejasný, čo sa vlastne stalo, a či uveríme na veci medzi nebom a zemou, je len na nás, súbor próz Dáma sú príbehy, ktoré autor čerpal zo života, nech akokoľvek neuveriteľne znejú. Konkrétne Dáma zažil skutočne pri ťažení v Poľsku jeho priateľ a kolega Anton Kúdelka, ktorý bol dôstojník slovenskej armády. Skutočne sa to stalo. Božia hra je vynikajúca, s neuveriteľne prepracovaným záverom a celé ma to prekvapilo. No poviedky ako idú jedna za druhou, akoby klesali a posledné dve Sedliak a Kňaz sú také podivné. Je to stále vycibrená literatúra, ale už nemá taký ten mystický nápev ako eposy predchádzajúce.
Nasledujú jeho poznámky z denníka, čo sú vlastne zaujímavé úvahy, o umení, kresťanstve i komunizme. Potom portréty iných autorov, kde perfektne popísal prínos Ivana Kraska. Listy a odpovede, kde totálny top je „Odpoveď Vojtechovi Mihálikovi“. Potom nasledujú odborné názory na Švantnerovu tvorbu a nakoniec jeho kolegovia a deti na neho spomínajú, medzi nimi už spomínaný Anton Kúdelka. Musím sa ale pristaviť pri tej odpovedi Mihálikovi. On dosť strhal dielo Nevesta hôľ, kde nakoniec ho zhodnotil v duchu, že to už nie je literatúra, ale choroba. Švantner úplne galantne odpovedal a tá odpoveď nemá chybu. Vtipná a sarkastická a najmä pre mňa mimoriadne cenná v tom, že veľa objasňuje z novely. Všetky hole a vrchy existujú a autor v nich vyrastal i žil. Takisto všetky postavy ešte žijú. Tie postavy autor si nevymyslel, ale odpozoroval zo života. Zuna je Zuzana. Ale ak je Zuzana dobrá, medzi ľuďmi je Zuzka, ak je zatrpknutá, tak je Zina a ak tajomná a neprístupná, tak je Zuna. Tavo skutočne existoval, len autor sa ešte krotil. Lebo bežne takto vyvádzal, že prišiel do krčmy v Adamovom rúchu a ženy výskali a „chladnokrvne si pred svedkami vpáral nôž niekde medzi rebrá a čakal, kým sa mu, povedzme, neodčrplo zo žíl pol litra krvi, potom si proste zapchal palcom ranu a išiel sa niekde do sena vylízať, aby mohol ísť druhý deň do roboty“. Normálne sa aj kúpaval v bahne ako prasa. Celé je to odpozerané zo života.
Celý tento výber je dobrým zmapovaním Františka Švantnera, nášho literárneho klenotu, kde hlavne diela Malka a Nevesta hôľ sa vymykajú akýmkoľvek literárnym a pozemským zákonom. Tento výber som si požičal z knižnice, ale pre istotu som si zohnal z antikvariátu dve hrubé knihy z edície Zlatý fond, čo je vlastne celé jeho kompletné dielo. Prvá sú všetky novely a druhá Život bez konca (len tá má cez úctyhodných 700 strán). Vyšli ešte v sedemdesiatych rokoch.

písané aj pre databazeknih.cz