Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť

Dnes vychádza obrovské množstvo muziky. Veľa vecí poteší, ale že niečo až úprimne prekvapí, ba až nadchne, toľko zas toho nie je. Treba mať základný prehľad, či už ide o nové záležitosti, ale jedným dychom treba povedať, že aspoň z diaľky musím občas obzrieť aj čo robia niektoré zásadné mená. Minule mi nenápadne vyskočilo nové video Mortiisa. Netušil som, že prichádza s novinkou. V podstate legenda, ktorá zanechala už nejaký ten odkaz v rámci hudby (nielen metalovej). Najprv by však bolo treba ozrejmiť môj vzťah k nemu. A zase pôjdem proti prúdu (ako inak), proti ustáleným názorom a hodnoteniam jeho bohatej diskografie. Jeho rannú tvorbu nemusím. Mám ju na kazetách, ale boli to tie klasické kasiovky, vtedy síce neokukané, vtedy tak začali aj niektorí metalisti hrať, ale často to bolo až príliš monotónne, bez výrazného nápadu, svojskej tváre či originality. Neskorší „The Stargate“ už mal nejaké jasnejšie kontúry a potom prišlo niečo ako Éra 2. Veľdielo „The Smell Of Rain“. Preč sú siahodlhé skladby plné repetitívnych stredovekých nálad. Mortiis vplával do vôd novej elektroniky. Spomína sa hlavne inšpirácia ranného Ministry. Nie je to však ten ťažký industriál, ale neskutočne svižná a ľahká muzika, plná atmosférického elektro popu s pompéznymi orchestrálnymi pasážami. Krásne skreslený jemný hlas a silné chytľavé refrény. Toto album malo na to dobyť hitparády. Podľa mňa jeho krása nie je ešte plne docenená. Potom sa s nasledujúcim „The Grudge“ vrátil späť k tvrdšej elektronike, už to nebola uletená popina, ale skôr ťažký industriál. Táto tvorba ma už tak nebavila až s jednou výnimkou a to jemne zvráteným „The Unraveling Mind“, na ktorom vás opantá ťažká, až brutálna elektronika plná neľudských zvukov a depresívnych pasáží. Toto bolo krásne. Potom začal opäť koketovať s koreňmi a kasio zvukom. Avšak prekvapenia často bývajú krásne a novinka ma pohladila na duši. Videoklip je vizuálne dokonalý. Klasická autorova obskúrna atmosféra a samotná hudba je návratom do Éry 2 a dá zaspomínať na krásne časy „The Smell Of Rain“. Duch toho diela je tu vystihnutý priam nádherne. Uhladený hlas, krásne poňaté elektro pasáže, pekne vystavané telo skladby a starý známy hlas v podaní úžasnej Sarah Jezebel Deva. Čo viac si želať. Žeby prekvapenie roka?