Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť

Tido J. Gašpar: Červený koráb

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2005

Bohém, spisovateľ, minister propagandy. Jedna z najkontroverznejších postáv našej literatúry a možno aj histórie samotnej. Pokračujem v skúmaní medzivojnovej literatúry, ktorá má cveng i originalitu, a tak dostala sa ku mne táto kniha, je to taký skôr výber jeho próz. Ide o mimoriadne pedantné zostavenie, aby čitateľ mal čo najlepšiu predstavu a možnosť zmapovania jeho prozaického diela. Tido J. Gašpar bol medzi vojnami spoločensky i kultúrne aktívny, bohém a predstaviteľ bratislavského spoločenského života, a neskôr začal byť aktívny aj politicky, len nebol na správnej strane a to mu práve dožičilo prívlastok kontroverzný, zložitý, či rozporuplný. Toto politické pôsobenie však nechám bokom, ale spomenúť to treba, je to už akýsi slovenský folklór. Kniha próz Červený koráb je rozdelená do troch častí. Prvá Rozprávky o láske sú novely o ženách, vzťahu k nežnému pohlaviu, niektoré s pikantným nábojom. Druhá Námorníci je o dobrodružstvách na mori, živote námorníkov (mornárov) a má to skôr exotickú príchuť. Posledná časť sú prózy Dávne histórie, ktorá je asi najrealistickejšia a najviac príbehovo blízka Slovensku a živote tu. Autor je predstaviteľ ornamentálnej prózy, čiže jazyk je trocha zložitý, niekedy až doslova ornamentálny, veci opisuje farbisto až zložito s využívaním bohatého slovníka, plného cudzích slov, novotvarov, menej častých a zriedkavo používaných slov a často človek musel nazrieť na koniec knihy, kde sú jednotlivé cudzie slová vysvetlené. Pre mňa zaujímavou novelou je Lazárová neznáma o nešťastnej láske k neznámej, Červený koráb o revolúcii na lodi, ktorá skončila úplne inak ako sme čakali a veľmi smutno optimistická Slzy Záhorského o návrate strateného syna. Osobne mi toto dielo až tak neprirástlo k srdci, ide skutočne o zložitejšie čítanie z exotického prostredia a je to skôr opisovanie určitých momentov zo života konkrétnych ľudí. Ale že by som si z toho vybral niečo zaujímavé, čo by zanechalo vo mne silný dojem, nejakým spôsobom duševne poznamenalo či pookrialo, či ma nútilo premýšľať o nejakých aspektoch života, to sa povedať nedá. Ide skôr o dobové čítanie a skôr si to vychutnajú hľadači lahodného a svojského jazyka, respektíve čitatelia, čo milujú skúmať zloženie a formu svojského alebo špecifického textu, jeho formy a štýlu. Ako je daný jav opísaný a ako popísaný. Avšak z knihy cítiť určitú originalitu, na tú dobu muselo ísť o prekvapivo pestré čítanie a prišlo do sveta slovenskej literatúry niečo nové.