Teraz by som sa vrátil k jednej super akcii. Pani Katarína Nádaská bola teraz v nejakých rozhovoroch na Veľkú Noc, keďže je odborníčka na naše zvyky a obyčaje, a o tom sme sa mohli osobne presvedčiť 17. marca v Kultúrnom dome v Čadci. Keď sme sa dozvedeli o tomto podujatí, nebolo o čom. Predpredaj bol zahájený, ale akosi sa lístky rýchlo rozobrali. Niet sa čudovať, keď to pôvodne plánovali v malej zasadačke. Potom sa akcia preplánovala na veľkú sálu a opäť boli vstupenky k dispozícii. Sa dalo čakať, že záujem bude veľký. Veľká kinosála je super, bol som tu v poslednej dobe na pár akciách a vždy to bolo perfektné vo všetkých smeroch. Prichádzame ako vždy decentne v predstihu, ľudia už v očakávaní, pomaly sa púšťa dnu. Nebolo úplne plno, ale návštevnosť bola pekná, taká akurát.
Usadili sme sa a akcia začína. Malo to oficiálny názov „Dejiny čarodejníctva“. Ide vlastne o trilógiu, kde práve toto bola jej prvá časť „Bosorky, bosoráci a ich aktivity“. Pre úplnosť, druhá je o ľúbostnej mágii a tretia o mágii čiernej. Časom bude pani Nádaská aj tieto ostatné časti približovať prednáškami, určite ak navštívi Čadcu, nebudeme chýbať, pretože hlavne na rozprávanie o čiernej mágii sa mimoriadne teším. Terajšie podujatie bolo teda o bosoráctve na Slovensku, kto sú vlastne bosorky a bosoráci, situácia aká panovala na Slovensku, Uhorsku, respektíve čiastočne môže ešte panovať. Zvyky, povery, omyly, ľudové liečiteľstvo, či mágia funguje, delenie a rôzne informácie. Niečo som vedel, hlavne z tej všeobecnej časti a základné faktografické informácie, ale tiež som sa dozvedel plno nových a zaujímavých vecí. Navyše celá forma rozprávania bola super, pokojná, normálne podaná, pútavá a zaujímavá. Prišli si na svoje i úplný laici, aj tí čo sa téme venujú, alebo my, ktorých bavia niektoré temnejšie záležitosti. Mňa napríklad už skoro tri desaťročia, čo som počul prvý raz „Under The Sign Of The Black Mark“ od kapely Bathory venovaný práve krvavej pani, cheche. A aj o nej bola reč. Ona je taký náš národný poklad. Tiež treba poznamenať, že samotné procesy boli skôr dôsledkom paranoje, pomsty alebo osobného prospechu a paradoxne v Uhorsku to nebolo také strašné ako v iných krajinách a správali sme sa troška pragmatickejšie. Navyše tu sa to dialo pod taktovou svetských súdov. Niektoré príbehy boli pre mňa veľmi pozoruhodné a vôbec som o nich netušil, ako to o zranení Ľudovíta Štúra, ktoré mohlo dopadnúť lepšie nebyť jeho tvrdohlavosti. Taktiež som si až teraz uvedomil význam slova „neúrekom“. Čiže to myslíme dobre, bez úmyslu urieknutia a aj na urieknutie došlo. Plus vtipný príbeh o údajnej bosorke vo vinárskej oblasti, ktorá skôr bola očarená vínom. Na záver došlo aj na otázky divákov a celé to ubehlo.
Nesmiem ani zabudnúť na peknú grafickú prezentáciu rôznych starých obrazov a rytín, ilustrácii a aj pekne okomentovaných. Celé to bola výborná akcia, populárno-náučná, ani nie tak zbytočnými informáciami pretkaná, ani nie vyčerpávajúco vedecká, ale pekne objasňujúca problematiku a hlavne pútavá i zábavná. Ďakujeme pani Nádaskej za pekný večer a tešíme sa na pokračovanie.
foto: Vlad
Celá debata | RSS tejto debaty