Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť

Projekt tichého génia Tamása Kátaia THY CATAFALQUE je úplne svojská avantgarda. Akosi až teraz som si k ním našiel cestu, ale stala sa z toho obrovská láska. Ide o nezvyčajné poňatie metalu, vychádzajúceho asi najviac z blacku, ale do seba absorbuje mnoho rôznych žánrov, štýlov, a neskutočné množstvo nápadov. Svojská elektronika, decentný folk, pestrá paleta vokálov. Kto počul fenomenálne prelomové „Róka Hasa Rádió“, vie o čom hovorím. Každé album iné, každé fantastické. V tomto povedaní sa však pozrieme na ich koncertné aktivity. I keď kapela má bohatú diskografiu, naživo začali hrať až v roku 2021. Z projektu sa stala živá kapela a hlavný hudobník sa obklopil kamošmi, ktorí mnohí aj hrávali na jednotlivých albumoch a nastali obrovské úspechy. Začali následne hrávať aj častejšie a aj honosnejšie. Tu je malá ukážka z Budapešti. Nádherné vizuálne spravené, úvodná kozmická atmosféra, momentka z „Meta“, špičková kamera a strih, úžasné výkony muzikantov, fenomenálne (už asi aj) dvorné speváčky Martina Veronika Horváth a Ivett Dudás, sympatický ansábel na čele s Tamásom Kátaiom dokazuje, že kapela je na totálnom vrchole síl, čo dokázala aj posledným výborným albumom „Alfold“. A keď vidím tričko nadšeného gitaristu Zoltána Vigha, neuveriteľné. Minule som mu videl Bathory, teraz Burzum, jednoducho vie, čo je dobré.