Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť

Keď som sa niekde náhodou dozvedel, že v Čadci 2. decembra vystúpi československý tribute kapely PINK FLOYD, nebolo o čom. Okamžite tri lístky v predpredaji a očakávania. Začnem jedinou výtkou a to, že čadčiansky kulturák mohol troška viac spropagovať túto nevšednú akciu, ale zas niečo na nete bolo, i v týždenníku Kysuce, a je pravda, že v dnešnej dobe k tejto hudbe si už musíte cestu akosi hľadať. Neplačem, iba konštatujem, že dnes je hudobný svet tak obrovský, že pre mladého je problém sa v ňom zorientovať, ale o to to môže byť väčšie dobrodružstvo. V deň D sme sa vydali ma miesto. Kultúrny dom v Čadci je celkom luxusné miesto na akcie. Koncert prebiehal v kinosále, ktorá pojme slušný počet ľudí, javisko je priestorné, teda zmestí sa tam aj početnejšia kapela. Inak sa okrem koncertov tu odohrávajú aj divadlá, kino, ale zažil som tam aj politický míting. Každopádne skvelé miesto s výbornou akustikou. Ľudí dorazilo akurát, mohlo byť aj natrieskanejšie, ale zas panovala kúzelná atmosféra. Kapela o sebe hovorí ako o československom tribute bande, zloženom zo skúsených muzikantov z Čiech, Moravy a Slovenska, ktorí majú hlavne spoločné to, že prepadli nadčasovej hudbe PINK FLOYD. Pekne vystihnuté. Plagát ku koncertu oznamoval, že sa odohrá celý koncert „Dark Side Of The Moon“, keďže je to už 50 rokov od jeho vydania. Netreba pripomínať, o akú slávnu nahrávku ide. U mňa je to tak, že ju považujem za to lepšie z ich diskografie, ale nie to najlepšie. Navyše „Money“ pokladám za najotravnejší song od Floydov asi vôbec, ale zas ostatné skladby naživo, to musí byť luxus. Kapelu tvorí 9 sympatických muzikantov a hneď na úvod spevák a gitarista oznámil, že sa bude hrať v duchu koncertného albumu „Pulse“, čo mne náramne vyhovovalo, pretože tam budú skladby s mojich dvoch najobľúbenejších albumov „A Momentary Lapse Of Reason“ a hlavne „Division Bell“.  Musím z kožou na trh, áno, najradšej mám tie posledné dva, aj keď tiež nedám dopustiť na taký troška zanedbávaný „The Final Cut“ či určité fenomenálne momenty z „The Wall“ a priznávam, že mám rád hlavne ich druhú polovicu tvorby. Tie začiatky majú niečo do seba, ale že by som bol z nich unesený, to sa nedá povedať. Začalo sa rozsiahlou „Shine On You Crazy Diamond“ a hneď po pár tónoch bolo jasné, že kapela sú totálni borci. Absolútne zvukovo bezchybné, inštrumentálne topka, maximálne zohratí a verní originálu. Úplne vo mne vypuklo nadšenie pri troška tribálnejšie podanej, pre mňa milovanej „Learnig To Fly“. Ďalej jedna z najmonumentálnejších „Take It Back“, pekne ostrá „Sorrow“ a asi očakávaný vrchol „High Hopes“. Potom nasledoval bezchybný prednes monumentu „Dark Side Of The Moon“, kde asi najväčšie mystérium nastalo pri „Great Gig In The Sky“, hlavne vďaka triu famóznych speváčok, ktorých prednes bol neuveriteľný. Celý koncert podali podobne ako kapela fantastický výkon, kde ťažko hľadať ďalšie slová. Album končí mojimi obľúbenými „Brain Damage“ a naliehavou „Eclipse“, aj so zaujímavým vizuálom na plátne. Treba pochváliť aj doplňujúce obrazy v pozadí kapely, ktoré podmanivo dopĺňali jednotlivé songy. Nakoniec sa ešte pridávali tri zásadné songy „Wish You Were Here“, „Confrontambly Numb“ a „Run Like Hell“. Hlavne posledná menovaná bola podaná kúzelné dravo, že vždy ma napadá hriešna myšlienka, že škoda, že prečo nespravili samotní PINK FLOYD niekedy celé album v podobnom dravou duchu. Aj keď to trvalo cca dve hodiny, ubehlo to riadne rýchlo. Celé to malo spád, cveng, energiu. Nakoniec samozrejme standing ovation, publikum bolo nadšené. Odstupom času si hovorím, aká to bola super akcia. Tribute kapely sú fajn, že už svoje idoly nikdy naživo neuvidíte, tak aspoň prostredníctvom týchto nadšencov muzikantov máte možnosť vidieť a počuť pesničky svojich obľúbencov live. Už so navštívil mnoho tribute koncertov, ale tento bol nesporne jeden z najlepších. FLOYDS je fakt zoskupenie výborných hudobníkov, ktorí vám pripravia nevšedný hudobný zážitok a ak budete mať možnosť vidieť ich niekde napríklad v okolí vrelo odporúčam, pretože ja ich koncert navštívim nabudúce určite zas.

Foto: Vlad