Hudba síce nenaberá tak mohutný vývoj ako v zlatých 90s, ale nestagnuje. Stále sa točia výnimočné a originálne veci. Je pravdou, že je toho čoraz viac a viac a tak sa nedá sledovať všetko. Ale snaha je. Minulý rok bol skôr v znamení koncertov. Na novinky už moc nie som, ale to neznamená, že v rámci recenzií pre Rock Hard na niečo zaujímavé nenarazím.
Albumy
THY CATAFALQUE – Alfold. Všetko čo vydá Tamás Kátai má úroveň. „Alfold“ by sa dal nazvať akýmsi návratom k metalu, je priamočiarejší ako poslední dvaja predchodcovia. To však neznamená slabší. Je to krásne metalové album, tvrdšie, drsnejšie, ale stále rovnako kvalitné. Jasné, „Róka Hasa Rádió“ alebo „Sgurr“ ťažko napodobniť, ale načo. Súčasná forma kapely je silnejšia ako kedykoľvek predtým a začínajú byť z nich krásni superstars.
DROTT – Troll. Zopár nórskych hviezdičiek sa dalo dokopy na nejaké dýchanky a vypadlo z nich niečo, čo je invenčné, originálne a neokukané. Nádherná atmosféra a melancholické nálady. Je to mimoriadne zaujímavá vec.
MALOKARPATAN – Vertumnus Caesar. Slovenské hviezdičky sa menia každým albumom na hviezdy a momentálne asi najznámejšia naša metalová kapela, ktorá ma cveng. Zaslúžene. Síce ja nedám dopustiť hlavne na dvojku „Nordkarpatenland“, novinka si ide v zabehnutých koľajach veľmi chytľavého a nápaditého black/thrash/heavy.
SWANS – The Beggar. Tak ako? Ešte pochybujete? Videl som ich v Žiline a sú neuveriteľnej forme. A keď vystrihnú podobne uhrančivý hit ako „Los Angeles: City Of Death“, ja chrochtám blahom.
FORGOTTEN SILENCE – Vemork Konstrukt. Česká stálica natočila opäť originálne album a nie je o čom. Záruka kvality. Podporené koncertom v Jablunkove a kúpou originálnej kazety (áno, stále frčia).
Koncerty
Vrcholom boli asi SWANS v Novej Synagóge v Žiline v máji. Bol to hlukový masaker. Transcendentálny zážitok a hlboké mystérium v jednom. Odstupom času to hodnotím možno ako najlepší koncert vôbec, aký som kedy zažil. Bolo to niečo tak úchvatné a jedinečné, až viem, že ich musím vidieť ešte raz. RAMMSTEIN bol povinnosťou a bola to fantastická šou. V lete sme navštívili mini festík v Nýrsku pri nemeckých hraniciach Hate Eternal Fest, ktorý bol skôr pure dirty black metal. Bolo to výlet, zážitok a kopec black metalu v jednom. Super akcia a tento rok zas. Mám rád Rokáč v Jablunkove a tak tam vypichnem fantasticky energický výstup neuchopiteľných WALTARI. Boli úžasní, dali prierez celou tvorbou, hit za hitom, kapela vo fantastickej forme a mne sa podarilo ich stretnúť v meste a spraviť krásnu fotečku. Výnimočný boli CULT OF FIRE v apríli. Desivá indická šou, zhudobnený mysticizmus a keď začala „ काली मां“, zažil človek nirvánu. Ale fakt. Tiež tam zahrali v vynikajúcej forme naše legendy FOREGOTTEN SILENCE a DEPRESY v máji. Hlavne druhí menovaní ma prekvapili riadnou formou. Cez leto dorazili na koniec sveta do Kysúc do Turzovky (trocha väčšia dedina) ČAD a LUNATIC GODS, keďže sme odtiaľto z poblízka, nemohli sme neísť. Obe slovenské stálice úžasné a maximálna spokojnosť. Ale aby som iba nechválil, vo februári sme boli v Ostrave pozrieť GORGOROTH, rozhodne som čakal viac.
Restík z predminulého roka
Objavil som to neskoro, ale tá nahrávka vo mne vyvolala údiv a znepokojenie v jednom. Dlho som nenarazil na tak zvláštne uhrančivé album, plné prazvláštnych mrazivých momentov, plné lahodnej snovosti a grandióznych plôch. Opäť nahrávka, pri ktorej si poviete, že stále ide natočiť silné, neuveriteľne silné dielo, od ktorého sa nedá odpútať a aj vo vás prebudí určité znepokojenie, tak je dobré. Áno, CRIPPLED BLACK PHOENIX – „Banefyre“.
Slabších noviniek a sklamaní bolo tiež plno, ale o tom tento text nie je.
Celá debata | RSS tejto debaty