Rád by som sa vrátil k jednej pozoruhodnej akcii, ktorá sa uskutočnila na vrchole leta, a na ktorú rád spomínam. Posledné roky som začal objavovať čaro Kysúc a tento rok to bolo aj celkom intenzívne. V tom zmysle, že tých kilometrov na jeden záber bolo čoraz viac a častejšie. Týmto blogom by som začal približovať čaro tohto potulovania sa. Áno, keď sa povie Kysuce, tak každého napadnú vyrúbané a kôrovcom zožraté lesy, potemnená príroda a miesta, kde nič nie je. Možno som si to myslel kedysi aj ja, ale časom som zistil, že to tak nie je a to práve vďaka výletom po kysuckých vrchoch. Čo je krásne na týchto kopcoch je, že sú mierne a teda sa dajú dobre prechádzať. Je ich tu mnoho a vlastne stále, ale dá sa po nich plynule chodiť a tie chodníčky po hrebeňoch sú rozprávka. Kysuce sú tiež povestné kopanicami, kde sa pestovali kedysi zemiaky a po nich sú pozostalosťou na vrchoch prekrásne zelené lúky a všade roztrúsené malé osady s pár domami. A tieto sme navštívili v rámci prvého ročníka akcie „Osadami Kysúc“.
Dostal sa ku mne leták o akcii, vravím si paráda. Zákopčie mám prejdené, nie je o čom. Akcia sa konala 4. augusta. Cieľom bolo prejsť rôzne osady od Zákopčia po Kysucké Nové Mesto. Pripojiť sa mohol každý nadšenec. Stretávka bola ráno o ôsmej pri penzióne Severka v Zákopčí. Poznám to tam, mám to tam len nejakých 8 km, dal som to zavčas rána cez horu, mystickú Kýčeru. V rannom opare vždy stretnete plno zvere a keďže zo staškovskej strany je len jedna priechodná lávka, skoro žiadni ľudia. Rajský pokoj. Na miesto som prišiel akurát a na moje prekvapenie tam už bolo kopec ľudí. Tentoraz som nemal parťáka, ale aj tam som našiel od nás známych, tak super. Priznám sa, nečakal som takú odozvu, teda obstojná účasť. Krátke privítanie, vysvetlenie o čom bude táto aktivita, spoločné foto a vyrazili sme. Musím povedať, že tieto miesta mám rád. Hlavne pohorie Javorníky a tie hranice Zákopčia s Neslušou a Ochodnicou majú neskutočné čaro. Celkovo tá červená magistrála z Makova po Husárik je neskutočne prekrásna. Prvou zastávkou bola osada Strakovci, ide o pekný chodníček a pri kríži je križovatka na všetky možné strany, dostanete sa na prenádherný kopec Solisko, ale my sme šli opačne a to smerom na Jakubovský vrch. Toto bola tá najnáročnejšia časť potuliek, samotný vrch je celkom stúpanie, ale dá sa to. Je síce vyrúbaný, ale na vrchole je ako v raji. Práve tu je ten paradox, že vďaka povestnému kysuckému výrubu sa otvorili výhľady a vy máte možnosť vidieť to, čo predtým nebolo možné a to je aj prípad Jakubovského vrchu. My sme ale samotný vrch obišli, pretože sme šli k ďalším osadám. Pred osadou U Polčákov sú úchvatné lúky a prechádzka nimi je balzam na dušu, sú z nich aj krásne výhľady hlavne smerom na Čadcu, ale vidíte toho veľa. Pred výstupom na Jakubovský vrch je pekný kríž, ktorý sa osamelo týči vo výhľade. Pri ďalšej osade U Jakubov je taktiež kríž aj so studničkou. Obe osady sme prezreli a pokračovali smerom k červenej a k rázcestníku „Za Jakubovským vrchom“. Cestou je svojské umelecké dielo „Kameňovník“, teda strom z kameňov, a potom schádzame bokom k osade Jurdovci a to už sme v Nesluši. Tieto miesta na hrebeni Javorníkov sú niečo nebeské, akoby ste sa fakt dotýkali neba a tento pocit ma vždy schvátil na Jakubovskom vrchu. Po ceste pozeráme sochu „Trilobit“, ktorá sa mi na rozdiel od Kameňovníka aj páči, je malá, nenápadná, ale nápaditá a má štýl. Inak týchto rôznych sôch nájdeme počas cesty po Javorníkoch dosť. Nasleduje osada Cabukovia, kde je svojská kaplnka. Určite ju navštívte, nie je to úplne môj typ, ale fakt vyzerá ako z rozprávok. Je postavená v tomto období a je pekne farebná a nápaditá. Ďalej pokračujeme lúkami a na vrchu Vrchrieka stretávame legendárneho „Potvora“. Ide o svojráznu sochu a prvýkrát, keď som ju z diaľky zazrel, myslel som si, že po nás vyštartoval ten bojový robot z Hviezdnych vojen. Je to fakt podivné umelecké dielo, ktoré asi nechápem, ale odporúčam, inak Vrchrieka je krásny kopec. Nasleduje prestávka a ide sa smerom k Látanej. Čo je tu pozoruhodné, že až k osadám pod Látanou idete relatívne hustým lesom s občasnými krásnymi výhľadmi na okolie, vlastne prekračujeme pohorie Javorníkov a hlavne je tu iba poľná cesta miestami značne rozoraná a horšie priechodná, teda autá ani štvorkolky tu nestretnete a ľudí minimum, čiže božský pokoj. Ideme tadiaľ po modrej a tu je jedna zaujímavá vec, že pred osadou Mičekovci je dobré na chvíľu opustiť modrú a ísť súbežne alternatívou ku krížu, ktorý sa tam krásne čnie a odtiaľ sú nádherné výhľady na dolné Kysuce. Troška škoda, že modrá oficiálne nevedie tak, pretože premiérovo som aj ja šiel hustým lesom a nezakúsil tie krásne pohľady. Následne ideme popod Látanú. Prešiel som aj jej vrch dakedy a je to tam zaujímavé. Celkom strmé pohľady dole, vedie tam iba zarastený chodníček a priamo na vrchu je taká rozpadnutá mysteriózna búda. Celkovo mystický vrch. Nasleduje osada U Bielych a prestávka pri tamojšej kaplnke. Celkom veľká, udržiavaná nielen ona ale i samotné okolie. Celé prenádherné. Potom už sa išlo ďalej smerom na Kysucké Nové Mesto. Už ste v civilizácii, takže prechádzate aj ďalšími osadami, krížom na rázcestí, vrchom Kýčerkou, mohutnými stožiarmi elektrickej sústavy až k rázcestníku „Klimkovci“, od ktorého sa dá isť všetkými smermi a všade. Trocha sme už boli roztrhaní a tí trocha popredu sme sa vydali smerom k rozhľadni Tábor. Ďalšou zastávkou boli osada a kaplnka Majtánky a potom výstup na Tábor. Toto sa mi zdalo byť už náročnejšie, možno tým, že už som mal asi 25 kilometrov v nohách, možno len mne sa to také prizdalo, ale celkom dosť mi dal ten kopec zabrať. Odmenou hore však bola pekná rozhľadňa. Už som ich zopár kysuckých prešiel a toto jedna z tých lepších. Pomerne veľká, Kysucu máte ako na dlani, možnosť posedenia, prístrešku, odpočinku. Viacstupňové výhľady a jednotlivé poschodia a úplne hore na nej je to čarovné. Jadro účastníkov ešte ostávalo v pozadí, niektorí sa zasa už poponáhľali domov, takže sme boli troška roztrhaní, ale bolo tak aj dohodnuté, že keď niekto potrebuje skupinu opustiť, opustí. Mňa tiež tlačil čas, pretože mi šiel vlak, tak som sa už sám vybral rýchlo smerom na stanicu. Dalo sa ísť krížovou cestou, alebo durch dole po modrej, vybral som sa po modrej, troška pridal do kroku a vlak v pohode stihol.
Celkovo to bola famózna akcia, kde ste sa prešli, zrelaxovali, spoznali fajn ľudí a niečo ste sa dozvedeli, lebo v rámci krátkych prestávok boli kvízové otázky a kto správne alebo najbližšie k správnej odpovedi sa priblížil, tak získal nejakú peknú cenu. Organizátor Peter Kvasnica odviedol fantastickú robotu zorganizovať to a už teraz viem, že bude aj druhý ročník po osadách Oščadnice. A podobná akcia už pred dvoma týždňami bola s názvom „Po stopách druhej svetovej vojny“, taktiež vďaka Petrovi Kvasnicovi, kde sme prechádzali bunkre na hranici Krásna a Oščadnice. Na túto vydarenú akciu určite pospomínam v budúcom blogu o potulkách.
Stránky organizátora: http://www.kysuckoukrajinou.sk
Tiež napísali o akcii: http://www.mojekysuce.sk/turistika/prvy-rocnik-turistickej-a-poznavacej-aktivity-osadami-kysuc-bol-mimoriadne-uspesnou-a-vydarenou-akciou
Celá debata | RSS tejto debaty