V júni sa odohral v Žilinskom kraji celkom zaujímavý kultúrny sviatok a budem ho musieť troška priblížiť a ospievať, pretože to bolo fakt pekné. Nejdem zachádzať to technických detailov a vyčerpávajúcich informácií, to sa dá dohľadať. Tak v skratke, čoho sme boli svedkami. Hudobné centrum, jednotlivé mestá a obce a Žilinský samosprávny kraj organizujú ročne sériu koncertov klasickej hudby po Žilinskom kraji.
Tu si neodpustím poznámku, že keď sa uvažuje o zrušení VÚC, tak v podstate sú to posledné, čo ako tak funguje. Fakt mám na okolí pocit, že kultúra, vzdelanie, doprava, ale aj obyčajný turizmus, ak sa o to niekto dnes stará, tak samotné samosprávy a samosprávny kraj a o ňom jedinom je teraz v dobrom počuť. Veľký kontrast k vláde, ale dá sa to čakať. Kultúra kultivuje a posilňuje ducha a to je to posledné, čo tí hore potrebujú.
V praxi to vyzeralo tak, že na rôznych miestach sa odohrali rôzne koncerty klasickej hudby, vždy iné s inými hosťami a aj medzinárodnou účasťou. Uvediem príklad. Strašne som chcel ísť do bytčianskej synagógy, ale proste robota nedovolila. Je to krásna budova, trocha schátraná, ale to jej dáva mimoriadnu tajomnú až mystickú auru. V rámci potuliek som si ju už kedysi obhliadol a práve tu sa malo odohrať predstavenie Metropolitného divadla Praha „Kytice“ od Erbena, hrať sa malo podľa programu napríklad niečo z diela Dvořáka, Čajkovského, ale mala odznieť aj Orffova Carmina Burana. Ach jo. Budúci rok si nahlasujem dovolenku aj pol roka dopredu a idem. Druhý koncert ktorý lákal, ale tiež bolo z logistických dôvodov zložité ho navštíviť, bol v Chateau Gbeľany, komorný súbor Starck Compagnay z Poľska, ale čo že to mali hrať? Hudbu z Gladiátora, Star Wars či Pirátoch z Karibiku!! Mám pre soundtracky slabosť.
Čo sa mi podarilo navštíviť vzhľadom na pracovné povinnosti a zložitejšiu logistiku, tak nakoniec koncerty aspoň dva. Prvý bol 16tého v pondelok v Rímskokatolíckom kostole sv. Bartolomeja v Čadci. Po dlhej dobe som nahodil tesilky, svetrík a išlo sa aj napriek daždivému počasiu. Funguje to na báze dobrovoľného vstupného, organizačne to je zabezpečené skoro do dokonalosti. Pred vchodom bola pani, ktorá vám poskytne všetky možné informácie, normálne vidím, že tých ľudí, čo to robia, to normálne baví a vidím to nadšenie. Potom sa usadíte v lavici a oddávate sa nebeskej hudbe. Tu to platilo až doslova, lebo témou bola Modlitba k Panne Márii. Rôzne piesne jej venované boli podané opernými spevákmi – Terézia Kružliaková-Babjaková a Gustáv Beláček a doplnení boli orgánom – Waclaw Golonka z Poľska. Bolo to niečo úžasné. Tie hlasy boli neskutočné a tu som si uvedomil ako vynikli v priestore kostola, akú ma perfektnú akustiku. Pán Golonka sa hlavne predviedol v Handelovej (tuším) Passacaglii, prenádherná hra orgánu. Fascinujúci večer.
Keďže ma to celé nadchlo, s výpravou za druhý koncertom som už ani chvíľu neváhal. Uskutočnil sa 21ého v Rímskokatolíckom kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Kysuckom Novom Meste. Tu bolo zámerom prezentovať nie až tak známe stredoveké piesne. Aspoň teda mne pripadajú menej známe. Tu sa musím pristaviť pri prednese. Išlo o čisto inštrumentálnu hudbu. Koncert odohrali dvaja fenomenálni hudobníci. Eniko Ginzery hrala na historickom cimbale, laicky priblížené, je to podobné klasickému cimbalu, ale aj bežný poslucháč cíti, že to znie troška inak. Michael Metzler z Nemecka zasa obsluhoval mnoho rôznych nástrojov, fakt od výmyslu sveta a riadny borec. Niektoré veci ste už niekde videli, niektoré som zočil prvý raz. Celé to začalo akosi nesmelo, ale neskôr to prešlo v úsmevy a končilo nadšením. Obaja sa neskutočne predviedli a krásne sa dopĺňali. Michael Metzler ešte predviedol v intermezze všetky svoje nástroje a chvíľami som nechápal. Hlavne začiatok mňa fascinoval piesňami (arabsko-andalúzska pieseň Lamma Bada, stredoveká Saltarello), kde boli cítiť perzské, arabské a južanské motívy. Bolo to tak pestré, zvukomalebné a bohaté, že výsledkom bol opäť prenádherný (nielen) hudobný večer.
A dotkli sme sa neba.
Celá debata | RSS tejto debaty