Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť

Nie je folk ako folk. Projekt okolo Seana Kratza a jeho kamarátov, netradične pomenovaný podľa svojich psíkoch, ospevuje americkú divočinu a jej nespútanú prírodu. Do toho určitý záchvev mágie a šamanizmu a máme tu niečo pekné. Možno si poviete, že nič nové pod slnkom, ale také jednoduché to nebude. Osi And The Jupiter sú takým svojbytným telesom, že ma poriadne ohúrili. Nielen hudobne, ale aj tým všetkým okolo. Všetko začalo recenzovaním „Nordlige Rúnaskog“, ktoré bolo také zlomové. Predtým ich tvorba bola skôr meditatívnym folk/rockom až hraničiacim s ambientom, práve na tomto albume sa čoraz viac začali približovať k dark folku. A dnes sú už výrazne folkovejšou kapelou oproti začiatkom. Momentálne mojim najobľúbenejším je druhé album „Uthuling Hyl“, kde tie monumentálne lesné ozveny mrazia. Do toho dokážu prekrásne vyzdobiť albumy, mám nejaké CD i kazety a sú to také malé umelecké dielka. Taktiež merch, konkrétne tričko je tak úžasne namaľovaný lesný motív. A tie videá. Dnes predstavím jedno. Nedávno vydali novinku „Larvatus“, ktorá sa nesie v melancholickom folkovom duchu, je troška ťažšie prístupnejšia oproti minulosti, ale má svoje čaro. Posledná skladba je však mimoriadne prekrásna pieseň a k nej vydali aj prenádherné video. Malebná príroda, hlboké lesy, padajúce lístie, hmly a sova. Mágia.