Pod záštitou Kysuckej krajiny a Petra Kvasnicu sa už minule konal prvý ročník mimoriadne vydarenej akcie Osadami Kysúc. A tentoraz pre zmenu opäť tematická akcia s názvom Po stopách druhej svetovej vojny na Kysuciach. Taktiež prvý ročník a budú sa navštevovať jednotlivé miesta, kde ešte bádať stopy veľkého konfliktu. Tentoraz sme sa vydali po sietí bunkrov Ringstand a Kochbunker. Aj keď sa možno zdať, že Kysuce neboli až tak zapojené do druhej svetovej vojny, nie je to úplne tak. Dejiny tentoraz nechám bokom, ale skôr sa pozrieme na to, čo tu ostalo dodnes. Nájdeme tu ešte vyhĺbené zákopy dodnes voľne viditeľné, prípadne ak sa pozriete na horizont krajiny, tak poznať, že tu boli vybudované obranné línie. Taktiež tu nájdeme sieť bunkrov, často zachovalých (Staškov, Svrčinovec, Oščadnica, Krásno). A práve na hranicu Oščadnice a Krásna nad Kysucou sme sa vydali.
Akcia sa konala 27. októbra a vyšlo neskutočne luxusné počasie. Už naša mini výprava sa celkom nazbierala. Zraz bol na začiatku pri Oščadnici, takže najlepšie ako sa tam dostať vláčikom z Čadce a poza pílu je to kúsok. Do toho sme obzreli hneď za mostom od vlakovej zastávky vyhliadkovú lávku a na nej je socha víly s krásnym príbehom, povesťou. Vždy, keď som to zazrel z vlaku, som sa čudoval, čo to tam je a konečne som si to mohol prezrieť podrobne. Stretávame sa všetci pod mostom, kde sa nachádza turistický rázcestník, z ktorého budeme vychádzať. Prichádzajú ľudia, hlavný organizátor, prehodíme nejaké slová, povieme si informácie k prechádzke a hlavný sprievodca je nám predstavený Martin Kučerik z Oščadnice. Fotografiami všetko dokumentoval Juraj Cabadaj. Paráda. Inak použil som slovo „prechádzka“, pretože táto udalosť je unikátna v tom, že bola pre všetkých. Spojila v sebe všetky atribúty, aby zrelaxoval každý. Optimálna trať cca 10 kilometrov, žiadne výrazné stúpania, čas približne 5 hodín a vyšlo nám úžasné počasie, preto sa mohol zúčastniť každý, všetky vekové kategórie, a napokon tak sa aj stalo.
Začali sme po modrej, hneď kúsok nad zrazom je Čarovná lúka, kysucká atrakcia a vlastne je to čarovná lúka s množstvom kvetiniek, rastliniek a má už celkom dobré meno. Následne sa vyberáme po jednotlivých bunkroch, ktoré sú roztrúsené na pohraničí Krásna a Oščadnice. Najhustejšie boli ponad cestu prvej triedy. Ide o akýsi obranný val, alebo sieť opevnení vybudované Nemcami (samozrejme, za pomoci miestneho obyvateľstva, či už dobrovoľne alebo „dobrovoľne“) proti postupujúcim sovietskym vojskám. Tento začiatok trasy a prvú polovicu bunkrov sme prechádzali skôr krovinami a chodníčkami, ale cestičky boli pekné a úplne bez problémov priechodné. Dnes sú tie bunkre skôr ukryté pod náletovými drevinami, ale vtedy to údajne boli čisté lúky a ten rozhľad z opevnení bol ako stvorený na obranu. Časom sa krajina teda mení. A bude aj meniť. Zaujímavé je, že tade pôjde diaľnica a už vidieť prípravy, takže tento pohľad už nabudúce môže byť iný. Samotných bunkrov by sa nemala dotknúť, ale popod ne už pôjde samotná diaľnica a práve v tých miestach by mala byť rozšírená o parkovisko, odpočívadlá a ktovie čo všeličo iné. Bude to taký panoramatický diaľničný uzol a možno taký vyhlásený kysucký highway. Uvidíme. Následne sa otáčame smerom k Hackovmu vrchu, pod ktorým nájdeme výrazný neprehliadnuteľný kochbunker, vyvrátený a ponad neho ešte nasledujú ďalšie pevné opevnenia v zemi. Hackov vrch je skôr kopec plný lúk, mierny a s peknými rozhľadmi. Vedie tade relaxačná cesta a na vrchu je vrcholová tyč a lavička na odpočinok. Menšia prestávka a naša cesta pokračuje k prvej zastávke Zbojníckeho chodníka. Tam sa pokocháme výhľadmi, okolím i samotnými bunkrami. Zaujme drevená socha zbojníka, pekná informačná tabula, ktorá mnohé vysvetľuje, prečo práve zbojnícky chodník, lávky i rázcestník, ktorý informuje kam sa možno dostať. Tu už otáčame späť a vraciame sa odlišnou trasou späť k začiatku Oščadnice.
Keď sa obzriem späť a zhodnotím, opäť výborná akcia, kde sme sa čo-to dozvedeli, objavili nejaké nové miesta, pokecali a hlavne odpočinuli a zrelaxovali. Toto objavovanie Kysúc má svoje čaro, pretože predsa len nie sme nejaká vyhľadávaná turistická destinácia a mnoho miest je neprebádaných a ešte neobjavených, a pritom je tu krásne. Ako som sa už dopočul, Kysuce nie sú miesto, Kysuce sú životný štýl. Predbežne je dohodnuté pokračovanie a teda druhý ročník by mal byť. A je dosť možné, že bude na Staškove, keďže práve Staškov má práve mnoho zachovalých bunkrov. Nachádzajú sa na celom katastri, nielen na jednom mieste. A nielen kochbunkre, ale aj tie obrovské ihlany, ktoré slúžili na zadržanie tankov. A mnohé v pomerne dobrom stave. Takže uvidíme a nabudúce zas.
Napísali tiež: https://www.mojekysuce.sk/turistika/kochbunkre-a-ringstand-vybrali-sme-sa-po-stopach-2-svetovej-vojny-na-kysuciach
Celá debata | RSS tejto debaty