Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť

Vrátim sa k jednej pozoruhodnej akcii v Čadci, ktorá sa konala druhý piatkový júnový podvečer, ktorý organizoval Krajský pamiatkový úrad Žilina. Išlo o komentovanú prechádzku historickou Čadcou v rámci European Archaelogy Days a sprevádzal nás archeológ Tomáš Kopták  z Krajského pamiatkového úradu Žilina. Toľko fakty. Podujatie bolo super zorganizované a vyzeralo to v praxi tak, že sme si dali okružnú jazdu širším centrom Čadce, mali sme rôzne checkpointy, kde sme sa zastavili a čo to povedali k téme i zašli mimo tému, alebo to zobrali zo širšia. Páčila sa mi tá voľnosť a pestrosť. Došlo aj na pekné odbočky od linky, na ďalekú i blízku  históriu, súčasnosť i nejaké tie pikošky. Archeológ Tomáš Kopták to viedol perfektne, má neskutočný prehľad, podal aj svoj pohľad do zákulisia archeológie a podozvedali sme sa všeličo zaujímavé. Toľko súhrnné dojmy.

Začali sme prd KERICom, čo je také záujmové centrum v Čadci. Je to v parčiku na nábreží okolo Kysuce medzi semaformi z opačnej strany. Tu sme sa zhromaždili a začali. Povedali sme si nejaké fakty na začiatok. Samotná Čadca i Kysuce majú nejakú minulosť. Jej a ich problém je, že zásadné dejinné zvraty ju obchádzali, takže nejaké bulvárne historky tu nemáme. Ani ten výskum tu nebol výrazný a ani zachované informácie a poznatky nie sú príliš hlboké. Takže často žijeme z predpokladov, čo sa tu mohlo stať. Samotná architektúra je svojská až brutálna, cesta prvej triedy ide centrom, na semaforoch sú kolóny, keďže mesto je v podstate uzlom a kolóny neustanú, kým sa nepostaví diaľnica do Žiliny. Matičné námestie je ikonické, lebo by tam pristálo aj lietadlo, na druhej strane dajú sa tu robiť akcie, koncety i párty. Budovy sú kontrastné. Ale na to ešte príde.

Od začiatku stretnutia sme sa presunuli smerom po nábreží cez parčík smerom na Hviezdoslavovu smerom k železnici od Makova. Nejdem tu hádzať vyčerpávajúce informácie ani dopodrobna opisovať históriu Čadce, ale spomeniem skutočností, ktoré ma zaujali. Tu sme mali jednu budovu na dohľad a povedali si o brutálnom zásahu do architektúry jedného židovského domu, čo sa nachádza pri hlavnej stanici vedľa Jazz Penzionu. Proste starý židovský dom premaľovali na čierno a spravili z neho herňu. Doteraz to nepochopím, lebo fakt to vyzerá strašne, keď idete okolo. Druhú skutočnosť, ktorá ma zaujala, niečo sme si povedali o Šibeničnom vrchu. Ani som nevedel, že niekedy sa pre tie miesta používa tento názov. Je to vlastne kopec pod Jurošákom, kde sú tie menšie vysielače. Ani som nevedel, že to tak volali, pretože oficiálne v mapách to nie je. Ak som to dobre pochopil, je možné že tam kedysi boli šibenice, i keď je to diskutabilné, lebo Čadca toto právo nikdy nemala. Na druhej strane sa povráva, že nejako v roku 1830 tu boli popravení zbojníci. Práve táto doba priala lúpežníkom (niečo ako dnes) a tak je to možné. Ono samotné Kysuce sú na trojmedzí a troška zabudnutý kraj, takže zbojníctvo a pašeráctvo v nejakej forme tu bolo vždy. Na strane druhej vždy to bol chudobný kraj, čiže zas lúpiť nebolo moc čo. Pán Kopták spomínal, že tam už kedysi robil obhliadku a bolo by treba to možno preskúmať podrobnejšie. Ja som tam tiež tento rok prešiel aj tieto vysielače, aj samotný hrebeň cez Jurošák od Rakovej. Je tu pekne a niektoré zákutia ma celkom opantali. Celkovo tá prechádzka hrebeňom je pekná.

Ďalšia zastávka bola u Terna, tam sme sa podozvedali toho viac. Celkovo ma zaujímalo to o historických synagógach a všeobecne židovské pamiatky tu dostali veľký priestor a to ma mimoriadne bavilo. Synagóga stála na Palárikovej ulici vedľa fontány, tá obchodná budova oproti sporiteľni, zbúraná bola v roku 1972. Tomuto stále dobre nechápem, ale pred ňou bola zrejme ešte jedna staršia v miestach pred Ternom, ako je Malá ulica, nejako k Tatre, toto ešte musím naštudovať. Každopádne Čadca kedysi vyzerala inak ako dnes. Niečo však ostalo. K tomu sa teraz dostaneme. Presúvame sa totiž pred Mestský úrad. Dá sa povedať, že toto bolo kedysi také jadro Čadce. Dosť toho zmenila cesta, ktorá to brutálne preťala a padol aj Lackov dom. Kedysi tam bol hostinec i mýto. Čosi sme si povedali aj o starej fare, kostole, o Mestskom dome. U neho bol trocha problém pri rekonštrukcii, bolo vtedy z toho aj haló, ale keďže do toho nevidím a malo to aj politický nádych, netuším, kde je pravda. Ďalším bodom je autobusová zastávka smerom na Žarec pod Billou a normálne som nevedel, že tam kedysi bol cintorín. Časom však zanikol, prestalo sa tam pochovávať a niečo možno odhalí nová stavba. Medzi poštou a zastávkou je nejaká zeleň, tak to treba zastavať, heh. Čosi tam teda sa bude diať, je to už oplotené a niečo výkopy možno odkryjú. Toto si ešte naštudujem. Potom pokračujeme na Potočnú, kde veľa Billy bol kedysi pivovar. O tom som vôbec netušil a budovy tu majú ešte pôvodný nádych.

No a naše putovanie pomaly završujeme. Niečo sme si povedali na Palárikovej ulici, ukázali si na miesto, kde pôvodne stála synagóga a prešli na posledné miesto a to bývalý židovský cintorín. Je na ulici Podjavorinskej. Kedysi sa teda nachádzal oddelený vedľa mestského cintorínu, ale časom pustol a poslednú ranu mu dala výstavba policajnej stanice, kde sa vlastne robili návažky zeminy a dá sa povedať, že zmizol. Nie však úplne. Doteraz situácia bola taká, že tam boli lavičky, jedno umelecké dielo z dreva, krásna zeleň a židovský pamätník, niečo ako memento. Vyzeralo to pekne, nenápadne, vždy keď som tam bol, bol som tam sám. Niekde vzadu sa ešte mali nachádzať nejaké kusy náhrobkov. Niečo ešte teda zostalo. Dnes sa situácia mení. Mesto to chce celé prerobiť, respektíve obnoviť. Náhrobky vyberajú a zrejme ich idú znova postaviť. Viď foto. Možno idú obnoviť cintorín celkovo, no len dúfam, že z toho nespravia nejaký lunapark, ako je to teraz módne. Keď sme tam stáli, bolo to celé len v začiatkoch. Bol som tam aj pred pár dňami, trocha sa to pohlo, vidieť zárodky chodníkov a ja dúfam, že to neprepália. Nemám moc rád, keď sa pamiatka obnoví na spôsob lunaparku 22. storočia, kde pomaly nechýbajú 3D monitory a čučí na vás viac QR kódov ako stromov. Najkrajší reštaurovaný židovský cintorín, ktorý som mal zatiaľ česť navštíviť, je asi v Kotešovej. Vkusný, žiaden brutálny zásah, ale decentná obnova. Takto si to nejako predstavujem. Tu sme si tiež niečo povedali, rozlúčili sa a ak sa bude dať, tak o rok zasa na podobnej super akcii. Pretože aj padla myšlienka, že by sa prekutrali aj iné kysucké mestá či miesta.