Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť

FRANTIŠEK ŠVANTNER a jeho dielo Nevesta hôľ

Dôvodov prečo sa vybrala táto téma je viac. Samotná kniha, zhliadnutie zásadného filmu či úplná originalita diela a jeho v podstate nie prílišná opozeranosť. Je to úplne niečo iné a prečo chodiť po inšpiráciu preč, keď to najlepšie máme doma.

            Je predstaviteľom naturizmu, literárneho smeru slovenskej medzivojnovej prózy. Využíva lyrickosť, fantáziu, tajomno, zžitie sa s prírodou a jej divokými živlami, mystérium, dej ustupuje do pozadia a zdôrazňuje sa atmosféra a pocit, postavy sú často tajomné, divoké neskrotné, riadené pudmi a často nie bežnými pohnútkami.

            Jeho najznámejším a zrejme vrcholným dielom je novela Nevesta hôľ. Ide o monumentálne dielo, kde sa prelína realita s fantáziou. Horár Libor sa vracia naspäť do rodnej dediny. Nasleduje vlastne súboj o Zunu, o jej ľúbosť. Mystickú a záhadnú ženu, o ktorej kolujú rôzne povesti. Avšak nielen Libor po nej túži. Ale aj zvláštny hrubý a tajomný ožran, paliaci drevené uhlie, Tavo, ktorý býva vo vrchoch. Taktiež krčmár Weinhold, ten skôr majetkovými ťahmi a pohnútkami. A nakoniec On. Diabol, vlk, vlkodlak, vojak, duch z hôr, z ktorého má každý des. Nasleduje poľovanie na Neho, spíjanie sa s Tavom a zisťovanie desivých tajomstiev kraja. Psy besnejú, obryne tancujú, Kotlisko v sebe prebúdza samotné peklo a všetko smeruje do grandiózneho zistenia, kto je vlastne Nevesta hôľ. Na základe novely bol tiež natočený fenomenálny a úžasný film v roku 1971 pod taktovkou režiséra Martina Ťapáka, v hlavných úlohách hrali Mária de Riggová, Milan Kňažko a Júlis Pántik.

            Neveta hôľ je bezpochyby jedno z najgeniálnejších, najzásadnejších a najúžasnejších slovenský literárnych diel a bezpochyby patrí do Zlatého fondu našej literatúry.

A ozrutné hory určujú prítomnosť.

Kde porozsievané malé obydlia

Tajomstvá svoje prísne strážia,

Každé príbeh by mohlo rozprávať,

Ale či sa chcieť mu bude srdce otvárať?

I legendy sa rýchlosťou vetra šíria,

Z pokolenia na pokolenie sa zveria,

Často tak neskromne neuveriteľné,

Avšak skromne uskutočniteľné.

Aj tamto ozrutné masívy nemé

A ich tajne pukliny neznáme

Vedia kvílením tajomstvá šíriť

A o svoje bohatstvá podeliť.

A tam bola raz jedna nevesta,

Nevyspytateľná je jej cesta,

Musela do hôr ísť s vrchmi vyť,

Pretože nevedela medzi ľuďmi žiť.

Trpký návrat k nevinnosti

Ako posledného ho vyhnali,

I ako pána ho teraz zvídali,

Ako štramák sa vrátil,

Aby niečo tam v doline splatil.

A tak šiel na ťažké cesty,

Hľadať stopy nôžok svojej nevesty,

Viedli ho po rôznych rázcestiach,

Odmenou mu je duša v bolestiach.

Blúdi po nikdy nekončiacej hôli,

Tam zmäteného ho videli,

Vždy ho chráni verný Eguš,

Áno, prichádzam, prichádzam už.

I šípi, že hory skrývajú tajomstvá

A žijú v nich kruté tvorstvá,

Zjavujú sa mu v snívaniach,

Nik však nevie či i v skutočnostiach.

Zjavuje sa mu i Ona,

Vrchom naveky zasľúbená

A jeho čakajú sverepé strasti,

Aby mohol byť po boku svojej nevesty.

Pasovanie s démonmi

Odjakživa vládne tam hore krajom

I stal sa z núdze uhliarom,

Ryšavý boh všetkých ožranov,

Škúľavý kráľ všetkých pijanov.

Vysoko obýva temné miestiská

Nazývané záhadne pekliská,

Pasuje sa s obryňami zoči,

Tam kde ľudská noha nevkročí.

Pozná dobre tunajšie živly,

Vie, že tieto miesta očumujú diabli,

A je zadobre so surovou  divočinou,

Preto je opradený legendou čudnou.

Raz ho horár vyhľadal

A on mu krutý príbeh povedal,

Zamáčal si od zlej krvi ruky

A preto mu Ona patrí naveky.

Sľuby sa veru musia plniť,

Preto sa plánuje ženiť,

Svedkovia i hostia sú zvaní

I on chce mať nevestu za svoju pani.

Z vlka a ženy zrodený

Ta v týchto končinách

Mnoho sa vysvetľuje v poverách,

Desivé spomienky sa vynárajú,

Bolestivé rany otvárajú.

Krv vyteká zo šije,

Jeho ďalšia obeť už nežije.

Kto, pýtajú sa vôkol?

Upír, vlkolak, či sám diabol?

Niečo zlé je v tých vrchoch,

Hovorí sa v šepotoch,

Peklisku sa vyhýbajú oblúkom,

Pretože tam žije i On.

Nik nevie odkiaľ sa zjavil,

Ale vyzerá, že ďalší sok sa objavil,

Raz podoba vlka i raz človeka,

Avšak krvi sa v ňom nedoseká.

I chuť olova okúsil,

I na tamto kríži zvesil,

A duch jeho sa vrátil, tušili,

Pretože mršinu nenašli.

Ctižiadostivosťou je hnaný,

Možno myslia nesmrteľný,

Nemôžu byť sokovia dvaja,

Je totiž duch tohto kraja.

Prislabí na jej svet

Je to skutočnosť či sen?

Je to báj či vlastná pieseň?

Blúznenie hnané špiritusom

Alebo rany jatrené životom.

Sú to boje so sebou samými,

Či súboje s démonmi?

Kupujú si moju dušu diabli

Alebo sme sa pomiatli?

I tie túžby, bežne nevnímajúc,

Ťažko, preťažko kontrolujúc,

Je živlami vychovaná,

Dávne veky neskrotená.

Pátrame po jej svete,

Zočiť ju v plnom kvete,

Ona však radšej  vrchy mala,

S nimi sa dávno zasnúbila.

Nepatrí nikomu z ľudí tohto sveta

Nie je nikoho nevesta,

Tí si ju totiž vzali,

Čo ju vychovali.