Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť

Miroslav Válek, Básnik
(„keď konečne aj peklo   odpočíva/blcha diablov sa   už opila/a diabol bĺch spí   v perí čiernych sliepok, až   sa práši/z chĺpkov   obilia“) Keď čítate   básne Miroslava Válka, tak   nemusíte byť ani erudovaný   literárny kritik, ani mať   doktorát z literatúry, aby   ste cítili, že čítate   básne a básnika. Nie verše   ani rýmovačky, ale básne. A   keď viete o ňom, že bol   ministrom kultúry za   socializmu, tak čakáte   oslavné ódy na stranu a   skôr socialistický realizmus   a zrazu ste mimoriadne   prekvapení, že čítate   vyložene modernú, priam   svetovú a svojim spôsobom   svojskú a svoju poéziu.   Chvíľami som nechápal ako   to mohli vydať ministrovi   kultúry, alebo naopak, ako sa   mohol stať s takouto   geniálnou tvorbou ministrom   kultúry, lebo to nebolo   poučné, budovateľské, ani   pozitívne. Štipľavosť,   existencializmus, ba až   nihilizmus(?). („keby si   chcela,/udržala by si aj   vlások medzi stehnami,/aj   jeleňom a vlkom by si   odoprela“) Všeobecné   známe fakty o autorovi sú,   že bol vynikajúci   spisovateľ a minister   kultúry počas okupácie.   Preto hodnotenie jeho je dnes   rôzne a rozporuplné. Ja   nemám ani najmenšiu ambíciu   to nejako hodnotiť, nemám   šancu ani nedokážem niečo   také, ani logicky sa mi to   nedá, jediné, že fakty   nepustia. Tie básne sú   krásne a čo som čítal   nejaké rozhovory s   muzikantmi, tak jeho   pôsobenie hodnotia skôr   pozitívne. Ono to bolo také   deravé a aj tu ten dokument   to naznačuje. On dobre vedel,   čo je kultúra a čo je   dobrá kultúra, a tak k tomu   aj tak pristupoval a robil,   aby tá dobrá kultúra nejako   bola. V rámci možností.   Dokument je na úrovni, toto   je fakt profesionálna práca.   Je tu mnoho kultúrnych   činiteľov, politikov,   kritikov, ale aj jeho rodina.   A všetci nejako dotvárajú   jeho obraz. Rozpoltený muž a   nikdy nebude nejako jednotne   hodnotená úloha akú mal.   Našiel som v archíve jednu   vec, ktorá okolo neho všetko   krásne vystihuje a to jeho   vyznamenanie z 1987 roku,   ktorú priniesli vtedajšie   Televízne noviny. Jeho   pohľad na to všetko, čo sa   okolo neho deje hovorí za   všetko. Ktovie keby bol v   inej dobe básnikom, asi by   bol svetový, keby bol   ministrom, ktovie. Na keby sa   nehrá. Každopádne veľká   osobnosť našich dejín. S   krásnou estetikou nihilizmu.   („Kde je   boh?/Tranzistorový   boh,/elektrónkový boh?/Nech   predstúpi boh,/odpúšťajú   sa mu viny naše!“)