Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť

Tento rok sme nakukli na túto akciu znova a teraz to priblížim troška inak. Ono sa od minulého roka toho až tak moc nezmenilo, hlavne forma. Obsah už hej, a tak ozrejmím nejaké rozdiely, zmeny a hlavne čo ma zaujalo. Je tu inak toho hodne, takže všetko to stihnúť a hlavne obzrieť do hĺbky a preskúmať podrobne, tak to ani moc nejde. No a treba uznať, že to bolo znova veľmi dobre pripravené, ako organizátori klobúk dole.

Tentoraz sme to skúsili spojmi, takže taká pohodička. Busík z Trenčína no problem. Vystúpite pri družstve v Trenčianskych Stankovciach a idete takou poľnou cestou. Kúsok je taká prírodná galéria, kde sú rôzne obrazy z dediny na takom poľnohospodárskom múre a vysadené stromčeky. Je to len v začiatkoch, ale verím, že sa to pretaví do niečoho veľkého a pekného. Prichádzame na miesto, po vale pre peších sme boli odbavení rýchlo, ľudí už pomerne dosť. Tak a kde a čo teraz? O desiatej začali klasické príhovory, formality a samozrejme pán prezident. O pol jedenástej je veľmi zaujímavý bod programu a to Defilé. V skratke sa predstavia všetky možné vozidlá. Tento rok bol hlavný ťahák tank IS-2. Riadna ozruta. Inak všetky možné obdobia a svety. Dosť prekvapil LT-38 a totálne drvil mozog StuG III. Nasledovali ďalšie programy, ale napríklad prestavenie CV a Leoparda som videl minulý rok, takže som to nemusel nutne vidieť. Takže ideme sa prejsť po areáli. Naproti tomu začala hrala kapela U.S. Army Europe and Africa Band & Chorus, kde som to nevidel celé, ale boli super. Sympatická černošská kapela, plno výborných hlasov a taká funky muzika. Boli zlatí. Zatiaľ sme si pozreli aj vzadu smerom k pláži Váhu súčasnú techniku, ale tá ma moc neberie. Čo ma zaujal portugalský zbor. Mimoriadne fotogenický. Následne sme sa presunuli dozadu medzi historické kempy a tam ma zaujal paradoxne staroveký rímsky tábor. Rímska dedina so všetkým. Ohromila maska so štandardou vzadu. Pekné. Plus účastníci dobovo oblečení, tábor zariadený, pán tam ochotne vysvetľoval. Dobré to mali všetko nachystané.

No a čas plynie, a o pol druhej začína hlavný program dňa a to hlavná ukážka – Torgau 1945. Stretnutie Západu a Východu na Labe. Minulý rok som paradoxne ho nevidel celé a musím priznať, že sa mi zdalo také obyčajnejšie, tak tento rok som bol zvedavý. No a musím poznamenať, že tento rok to boli oveľa väčšie jatky. Letectva viac a hlavne pyrotechniky. Niektoré výbuchy vás donútili sa zľaknúť a dunelo to až do hľadiska. A ten výbuch na konci to bol riadny masaker. S pyrotechnikou sa teda riadne pohrali. A nešetrilo sa. Takisto sa vybláznili na lietadlách. Inak historický účastníci to mali nacvičené super a dali zaspomínať na časy Tekova. Tak a deň pomaly plynie a nám už čoskoro idú spoje, tak pomaly musíme ísť. Ako ideme cez poľnú cestu, v pozadí ešte lieta Albatros. Každopádne aj tento rok výborné podujatie.