Film 28 dní

Ja som to dal aj bez liečenia, ide to v pohode, takže nevidím presne do zákulisia podobných zariadení, ale o nastolení abstinencie a jej ďalšieho priebehu som niečo zažil. Ale iba čisto moje subjektívne postrehy. Do podobných zariadení idú už skôr už slušne rozbití ľudia, ona ešte vyzerala, že ju to baví a užíva si to, i keď to nič nemení na fakte, že problém tu už bol. Pri súdnych nariadeniach som pomerne skeptický, pretože kľúčom k úspešnej abstinencii je, že človek sám musí chcieť. Prvý a najpodstatnejší krok. Môžete dohovárať, vyhrážať, aj po dobrom, aj po zlom, ak človek sám nechce, tak je tam veľmi malá šanca na úspech, aj keď nádej zomiera posledná a možno po ochutnaní triezveho života človek dostane chuť znova žiť. Ono najkrajšie opojenie je triezvosť. Vo filme ten okamih nastáva, keď jej hrozí basa a ona mu hovorí, že nechce umrieť. Ten strach z abstinenčných príznakov, ktoré nakoniec ani nemusia prísť je desivý. Tu tiež bolo krásne vidno ten nepokoj a tras po nociach. To bývava, ale to prejde. Len vydržať. Ak príde za vami kamoš, či partner a ponúkne vás alkoholom, nechcete. Ak bude neodbytný, vy musíte byť tiež a ak si to nedá vysvetliť, je najlepšie takých ľudí vytesniť zo života. Celkovo je film braný skôr ako komédia, tá cesta k triezvosti niekedy môže vyzerať úplne ináč, ten Hollywood je z toho cítiť a aj metódy v štátoch budú asi iné ako u nás. Nakoniec ale zas nebol zlý a dal sa pozrieť. Každopádne niektoré veci mi vadili, vypichnem asi najviac, príliš sa v tých terapiách obracali do minulosti, áno aj to je potrebné a žiaduce, ale akoby zabúdali na budúcnosť a prítomnosť. Ono je dosť potrebné sa zaoberať aj momentom tu a teraz a aj tým, čo budem mať ďalej v pláne, aspoň v náčrtoch. A úplne som nepochopil postavu toho športovca. Ostatné postavy mali nejaký príbeh a charakter, ale jeho príbehová linka úplne vyrušovala a narúčala prirodzený chod filmu. Na snímok som zaznamenal mnoho bolo kritických hlasov, že skončil nejako príliš happy, ale ja myslím, že ten záver je krásny, myslím to posledné stretnutie v predajni, že ak sa dostaví abstinencia, tak sa dostaví aj šťastie aj za cenu toho, že vám môže zvädnúť kvetinka. Ale to sú tie bežné starosti, ktoré život jednoducho pripraví.

Hodnotenie: 7/10

Waltari v Žiline

13.07.2026

WALTARI v Žiline? Nie je o čom. Sú fenoménom a dá sa povedať, že určitým spôsobom aj srdcovkou. Tie štýlové kotrmelce a tisíc razy prehratá kazeta „Yeah! Yeah! Die! Die!“. A navyše pred niečo vyše dvoma rokmi boli v Jablunkove a bolo to niečo úžasné. A znova mi po rozume chodila otázka, budú hrať niečo z death metalovej symfónie? Tentokrát hrali. Smer klub je fajn, [...]

lAKE oF fIRE ako ho nepoznáme

30.06.2026

Keď vyšlo „Destroyer Of Worlds“ bola to určite udalosť. Dobové recenzie však neboli až tak nadšené, pretože albumu sa vyčítala akási rozorvanosť a roztrieštenosť. Áno, Quorthon akoby sa chcel zavďačiť všetkým, a tak natočil snáď mix všetkých štýlov a vznikla z toho doslova kolekcia. Každý si vyberie, čo chce a vtedy to nebolo hodnotené ako až tak [...]

So Fine

31.05.2026

Fínsku legendu som mal možnosť prvý raz vidieť v jablunkovskom Rokáči a bol to úžasný zážitok. Tento rok prišli do žilinského Smeru (tak sa už dlho volá ten podnik!) a nedalo sa inak. Proste sú kapely, ktoré musíte vidieť. Report pripravujem, ale predtým by bolo dobré si dať malú ochutnávku. Waltari boli jedným z prvých takzvaných crossoverov, teda miš maš štýlov [...]

pistikpistik

Laické zápisky o zložitých aspektoch bytia. Takmer nemožné hľadanie zlatej strednej cesty. Ale inak muzika, pokleslé umenie, nepodstatné drobnosti a podobné radosti života.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 118
Celková čítanosť: 213491x
Priemerná čítanosť článkov: 1809x

Autor blogu