Trocha o USBM, paradoxoch v hudbe a možný edičný plán
Dnes to bude možno na prvý pohľad rozhárané, pretože do jedného blogu dám USBM, trocha honosne u mňa nazvaný edičný plán, prosím, nekazte mi radosť a nakoniec paradoxy hudby. Nakoniec možno dôjdem k tomu, a to dúfam, že to má zmysel a všetky tri veci akosi budú súhlasiť. Ide o záležitosti, ktoré mi vŕtajú v hlave už dlhšiu dobu sa s nimi chcem podeliť.
Začnem USBM (kapely zo Spojených státov amerických hrajúce black metal), odnožou black metalu, ktorého základy položili najmä BATHORY, CELTIC FROST (alebo skôr HELLHAMMER) a VENOM. U mňa pochopiteľne hlavne prvá menovaná, ktorú považujem za najlepšiu kapelu všetkých čias. Ako to býva v hudbe obvyklé, začali sa množiť jej bočné vetve, alebo ešte lepšie to nazvať scény. Napríklad severský boom začiatkom deväťdesiatych rokoch, ktorý je známy aj mainstrímu, aj kvôli nehudobným počinom jednotlivých členov a sa divím, že napríklad náš bulvár sa toho nechytil niekedy výrazne viac. Potom vznikali rôzne ďalšie scény ako napríklad grécka, ktorá mala silný heavy a melodický náboj alebo východoeurópska, ktorá dosť primiešavala pagan metal a obohacovala hudbu o rôzne domáce ľudové nástroje. Tých smerov je mnoho. Jeden je však výrazne svojský a nie je tak v popredí a ani príliš známy. Je často svojský a iný. USBM, alias severoamerický black metal, možno teraz trepnem blbosť, ale začiatkom deväťdesiatych rokoch malo päť miliónové Nórsko možno viac BM kapiel ako Spojené štáty s 320 mil. obyvateľmi. Kapiel je teraz už veľké množstvo, ale často má jeden maník ich aj desať a často sú to skôr ako kapely one man projekty. Ono, Spojené štáty boli vždy skôr baštou death metalu, ktorý tiež znel inak ako európsky, ale o tom inokedy. Samotný USBM sa vyznačoval hlavne iným prístupom. Samozrejme, spočiatku a aj dnes sa nájdu old school BM záležitosti starej poctivej školy ako JUDAS ISCAROT, KRIEG, XASTHUR, čiastočne BLACK FUNERAL, či thrashom reznuté INQUISITION či ABSU. Časom vznikajú rôzne iné projekty, kapely, ktoré začínajú opúšťať klišé a ranný fundamentalizmus black metalu a prinášajú do neho iné hudobné, lyrické ale aj imidžové aspekty. Často namiesto zvukovej dokonalosti preferujú zvukový chaos, naliehajú na atmosféru, nepodliehajú šablónam, lyrika už nepatrí čertom a zlu, ale skôr prírode, čarodejníctvu, miestnym reáliam, či koketovaním s nezdravým životným štýlom. Jednoducho nikto neznie ako oni. Navyše členovia chodia často do robot a hudba je iba koníček a ich fotky vyzerajú často skôr, že idú na smenu ako do skúšobne. Podrobnejšie vysvetlenie v nasledujúcom odseku na ukážkach jednotlivých kapiel a niečo o edičnom pláne.
Edičný plán je možno prehnané tvrdenie, ale je to taký plán zopár blogov, ktoré by som chcel venovať štýlu USBM. Buď by som ho zmapoval po častiach celý, ale to by na to muselo byť strašne veľa času a nebolo by to fakticky dokonalé, pretože niektoré kapely jednoducho niečo vydajú, ale viac nevieme o nich nič, maximálne štát, z ktorého pochádzajú. Žiadne tváre, minulosť, budúcnosť, mená, nič. Jediné, čo vieme, že vydali fantastické album. Alebo druhá možnosť je, vypichnúť niektoré kapely, alebo ešte lepšie ich ikonické albumy a na nich by sme demonštrovali ich prínos v rámci scény, zaradenie a jeho priblíženie potencionálnemu poslucháčovi. Teraz predstavím zopár kapiel, ktoré by nebolo na škodu v budúcnu rozobrať viac a zasa teraz na nich demonštrovať rozmanitosť samotného USBM.
COBALT. Ich album „Gin“ je dosť silno technicky založený, plný zvratov a lyricky dosť originálny. Obálka je fotka mladého Hemingwaya, ešte v uniforme z prvej svetovej vojny. Zaujímavosťou je, kým európske BM kapely často spievajú o vojne a boji, pritom ju nikdy nezažili ani neboli na ZVS, bývalý člen Phil McSorley, ktorí sa zúčastnil nahrávania tohto albumu je profesionálny vojak, ktorý napríklad bojoval v Iraku.
I SHALT BECOME. Prazvláštny chaotický projekt, ktorý vyvrcholil na fenomenálnom „Louisiana Voodoo“. Šialene nahrané a silno atmosférické album, ktoré celkom vás pohltí magickou atmosférou. Chvíľami ste znepokojení. To sa stáva. Jedna z kapiel, ktoré si o sebe môžu povedať, nikto nehrá ako my, minimálne na tomto albumu.
LURKER OF CHALICE. Jednočlenný projekt, ktorý vyprodukoval jedno dlhohrajúce album rovnakého mena ako kapela, silno prazvláštne album s divokou atmosférou, vystavaným konceptom a hlavne zvláštne mystickými klávesovými ozvenami. Divný kúsok „Spectre As Valkyrie Is“ som si pustil asi desať krát po sebe, lebo tak prazvláštne chytľavú skladbu na hrane dokonalosti len tak nepočuť. A pýtate sa, ako je možné niečo také stvoriť.
CLAIR CASSIS. Kapitola sama o sebe. Lyrické témy drug trip. „Luxury Absolute“ je tak sprasená lofi nahrávka až ju začnete nekriticky obdivovať. V bežnom svete by to šlo do koša, ale neviem prečo ma uriekli.
PANOPTICUM. Nový objav a ich album „Kentucky“ ma chytilo, nielen zvláštnym prístupom, ale aj jednou z najlepších obálok, aké boli stvorené. Tomuto sa ešte budem musieť viac venovať.
Čo sa týka teda USBM, toto bol len drobný náčrt aká rôznorodá je táto vetva hudby a pochopiteľne tých originálnych kapiel je viac, NACHTMYTIUM, AGALLOCH, WOLVES IN THE THRONE ROOM, XASTHUR, LEVIATHAN, AVICHI, AMIENSUS, UADA. S poslednými menovanými som mal tú česť chvíľu posedieť za stolom, keď hrali v Myjave koncert, sympatickí chalani. Taktiež sme s nimi robili rozhovor do slovenského známeho rokového časopisu a taktiež odporúčam pozrieť ich krásny, ale že krásny videoklip k skladbe „Devoid Of Light“, točený na hranici štátov Oregon a Washington. Tu sa dostávame ešte k poznatku, že práve tieto kapely ma presvedčili, že hudba nie je vyčerpaná a stále sa dá prísť s niečím novým, neokukaným, niečím čo tu ešte nebolo. No a ešte k tým paradoxom.
Paradoxy. Často sa mojim problémom stáva, že kapela nahrá album a to je preklínané fanúšikmi a nasleduje komerčné fiasko. Buď vstúpili do iných hudobných vôd a skúsili skúsiť niečo nové, prípadne nahrali niečo, čo nik nečakal. Preto napríklad všetci poznajú od KISS snáď len jednu skladbu „I Was“ z „Dynasty“, paradoxne najslabšiu na nahrávke, ale nikto neobdivuje ich fenomenálny, a dovolím si povedať umelecky založený album „Music From The Elder“, kde dokázali, že dokážu nahrať silne umeleckú nahrávku. Podobne je to u JUDAS PRIEST, kde mnohí majú problém s „Turbo Lover“, kde nastúpili na scénu gitarové syntetizátory, alebo ich album „Jugulator“, ktoré je zasa dosť iné od ich klasickej tvorby a niektorí jednoducho neakceptovali nového speváka Tima „Reapera“ Owensa, ja osobne považujem album za to najlepšie z ich diskografie. Ďalším príkladom je IRON MAIDEN, kde mnohí zatracujú obdobie Blazeho Bayleyho, osobne album „Virtual XI“ hodnotím len v superlatívoch, aj keď nemohol dosahovať kvality Bruceho Dickinsona, popasoval sa s tým skvele. A to nehovorím o metalovejšej scéne, kde kapely v deväťdesiatych rokoch vydali svoje najlepšie, najoriginálnejšie a najexperimentálnejšie albumy, ale boli preklínaní a zavrhovaní. Viď MOONSPELL „The Butterfly Effet“ či „Sin/Pecado“, PARADISE LOST „Host“, MORGOTH „A Feel Sorry For Fanatic“ či TIAMAT „Deeper Kind Of Slumber“. Aj toto by som chcel v budúcnu spísať, buď ohodnotenie diskografie celých kapiel, kde zdôrazním kvalitu zavrhovaných diel, alebo aspoň spíšem recenzie na tieto nedocenené dielka.
Uvidí sa podľa času a hlavne musí nakopnúť múza.
Celá debata | RSS tejto debaty