Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť

Týždeň bol v znamení jednej smutnej udalosti, na druhej strane aj tam môžeme nájsť pozitívum. Doteraz to bolo tak, že pomýlený právnický maestro kĽÁNY vrieskal o ústavných právach pre neho neexistujúcej Slovenskej republike a obťažoval slušných ľudí. Avšak teraz bol napadnutý policajt a to je hrubo cez čiaru, nabudúce si dovolia dezoláti na pani predavačky? Každopádne majú môj obdiv aj súcit pani predavačky, pani vedúce, pani policajti aj páni SBSkári, že to museli trpieť, ale zvládli to s noblesou. A aj normálni ľudia, ktorí si prídu nakúpiť. Obrovským pozitívom, že policajti bravúrne zvládli situáciu, nabudúce pokojne môžu pritvrdiť, a očividne vrieskaniu dezolátov bude chvalabohu koniec. Tu ide o to, že nemáme len milión práv, ale aj nejaké povinnosti. Normálni ľudia si idú po práci nakúpiť a tešia sa domov na rodinu a trocha si spočnúť a táto banda im bude znepríjemňovať deň. Pani predavačky si chcú robiť svoju robotu a oni im idú vykladať, že sú na listine žalovaných na medzinárodný súd v Hágu za zločiny proti ľudskosti. Teraz mi nehovorte, že títo ľudia nepotrebujú psychiatrickú hospitalizáciu. Hrdinovia. Tiež by ma zaujímalo, keď nonstop protestujú, kedy potom chodia do práce? Najviac sa mi páčil ten policajt, ako keď sa dozvedel, ktorý dezolát spáchal útok na verejného činiteľa, dve bane, hodil ho cez regál, pár rán na zemi, spacifikovaný a dezoláti už plakali nech ho nechajú tak. Perfektná práca. Optimizmom je, že drvivá väčšina ľudí je na strane polície. Dezolátom, ktorým sa tu nepáči, prosím, hranice sú otvorené, skúste ísť svoje ústavné múdrosti vykladať podobne do Ruska, rád prispejem na letenku. Len sa obávam, či budú mať v pracovnom tábore na Sibíri bankomat.

V politike: Podľa súpisky to vyzeralo na ťažký súboj, ale paní Kolíková aj pán Fico, vzhľadom na to, že vedia byť ostrejší, tak to bolo také decentnejšie a každý o tom svojom – reforma vs. to žiadna reforma to nie je. Dozvedeli sme všetko, čo sme už vedeli z oboch strán predtým, len tie zlaté mince stále nevieme kde sú a hlavne odkiaľ.

O 5 minút 12: Pán Blanár uspávanie hadov a obhajoba dezolátov v potravinách. Ako župan bol myslím fajn, pekne nám župa spravila cestičku v lazoch, dobre sa tam dá zrelaxovať na bicykli, ale zrejme mu tá bratislavská partička nerobí dobre. Pán Kollár bol super, keď povedal „tak povedzte až tí ľudia nosia rúška, máte jedinečnú šancu“.

Na telo: Tu to bolo dosť zaujímavé, neodvážim si hodnotiť ani pána Naďa, ani pána Kaliňáka. Išlo o normálnu výmenu názorov, ale bola svojim spôsobom špecifická s detailami, tak ťažko niečo vypichnúť, je dobré ju vidieť ako celok. Každopádne boli zaujímavé informácie pána Naďa, že tí výtržníci v potravinách, ktorých zatkli, boli známe firmy, bývalí vojaci, ktorí to robia často a zámerne. To len tak k našim hrdinom.

Inak bilancia je smutná, pani predavačky ohrozené na zdraví, pánom policajtom adresované vyhrážky a obchod zbytočné škody. Iba preto, že si robia svoju prácu. Fakt toto ľudia chcete?