Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť

Ján Hrušovský: Muž s protézou

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2000

Je to útla novela o poručíkovi Seebornovi, ktorý si navráva, že má namiesto srdca protézu a tak sa aj správa. Priznám sa, očakávania boli veľké. Nápad, vlastne námet boli skvelé a doslova revolučný nápad sľuboval veľké veci, ale nemám pocit, že sa to dotiahlo do veľkolepého konca. Prostredie je vlastne front prvej svetovej vojny, ale z deja mám pocit, akoby boli len na nejakých formálnych manévroch, vlastne akoby ani nebojovali, ale iba pochodovali. To potom teda ostáva veľa času na ženy. A tu vidím problém. Čakal som, ako sa bude správať Seeborn bez srdca na Zemi a v spoločnosti, ale všetko sa zvrháva v ľúbostnú drámu s peknou Mínou. Ide o to, že on sa zahráva s jej citmi, až to vedie do tragického konca. Ona ho miluje, on sa akoby len zabáva. Smutné. Ostatné aspekty umelého srdca v iných segmentoch života nevidieť a tak mám pocit akoby potenciál námetu nebol využitý. Forma písania je dobrá, aj keď autor niekedy odbieha k banalitám. Príliš veľa psychologického uvažovania, to by nevadilo, len zasa hlavne o láske. Nie je to samozrejme zlé dielo, čítalo sa vcelku dobre, akurát, čakal som, že jeho bezcitná povaha bude viac prezentovaná na fronte a dielo by sa zrejme ubiehalo iným smerom. Siahol som po ňom, lebo medzivojnová slovenská literatúra má vysokú úroveň. A samozrejme som mal chuť preskúmať pozoruhodný záber diela Jána Hrušovského.